Kedy môžete požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2007?

Ak ste mali v roku 2007 príjmy "zo závislej činnosti" - teda:

• mali ste uzavretý pracovný pomer,
• dohodu o brigádnickej práci študentov,
• dohodu o vykonaní práce,
• dohodu o pracovnej činnosti,
• boli ste konateľ alebo spoločník v s.r.o.,
• boli ste štatutár (člen dozornej, správnej rady a pod.),

a dosiahli ste za rok 2007 z tejto činnosti zdaniteľný príjem, tak ak Vaše príjmy boli v súčte vyššie ako suma 47808 Sk, máte povinnosť za rok 2007 podať daňové priznanie.

Povinnosti podať daňové priznanie sa môžete zbaviť tým, že namiesto podania daňového priznania požiadate mzdovú účtovníčku firmy, v ktorej ste mali takéto príjmy, o vykonanie tzv. ročného zúčtovania dane. Pozor, takto sa zbaviť povinnosti podať daňové priznanie nemôže každý, pozrite ďalej.

Ak ste v roku 2007 mali takéto príjmy vo viacerých firmách, potom môžete o vykonanie ročného zúčtovania dane požiadať v tej firme, v ktorej ste si ako u posledného zamestnávateľa počas roku 2007 uplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Ak ste si počas roka 2007 neuplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus v žiadnej firme, môžete o vykonanie ročného zúčtovania dane požiadať v hociktorej firme, v ktorej ste boli v roku 2007.

Požiadať o vykonanie ročného zúčtovania môžete najneskôr do 15. februára 2008. Pozor, ak ste v roku 2007 mali viacero zamestnávateľov, do mzdovej účtárne firmy, v ktorej žiadate o vykonanie ročného zúčtovania musíte do 15. februára doručiť potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov.

Požiadať o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2007 môže len ten, kto v roku 2007 poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti - čiže nemal žiadne príjmy z podnikania, príjmy z kapitálového majetku alebo tzv. ostatné a príležitostné príjmy. Do úvahy sa pritom neberú príjmy, z ktorých bola daň zrazená zrážkou - napríklad úroky z vkladov. Inými slovami, ak ste mali okrem príjmov zo závislej činnosti len príjmy z úrokov, môžete požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

Pozor, ak ste si v minulých rokoch uplatnili pri výpočte dane nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 - čiže ste si znížili základ dane o zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie, životné poistenie, tak ak ste porušili podmienky dané zákonom na priznanie takejto daňovej úľavy - napríklad ak ste predčasne zrušili životnú poistku - musíte si do troch rokov po porušení podmienok podať sami daňové priznanie.

Pozrime sa naopak, kedy nemôžete požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane:

• ak ste v roku 2007 mali zdaniteľné príjmy nielen zo závislej činnosti, ale aj z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) alebo z kapitálového majetku (§ 7) alebo ostatné príjmy (§ 8),
• ak ste mali príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 a chcete si uplatniť pri týchto príjmoch postup podľa § 43 ods. 7 (tzv. "oddanenie"),
• ak ste mali príjmy zo zdrojov v zahraničí,
• ak ste povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a to sumy príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie alebo životné poistenie podľa § 11 ods. 5 až 7,
• ak ste mali príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
• ak ste mali príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],
• a samozrejme vtedy, ak ste nepredložili zamestnávateľovi do 15.2.2008 potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania - potvrdenia o príjme od ostatných zamestnávateľov atď.

Povedzme si na záver, že ak ste nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2007 alebo ak ste nesmeli požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2007, tak musíte za rok 2007 podať daňové priznanie v prípadoch ak:

• za rok 2007 ste dosiahli zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 47808 Sk
• alebo ak vykazujete daňovú stratu (v podnikaní a pod.).

Ročné zúčtovanie dane za rok 2007 - termíny

31. január 2008 - najneskôr v tento deň by zamestnanec mal podpísať „Vyhlásenie na zdanenie príjmov FO zo závislej činnosti pre rok 2008“.

5. február 2008 - najneskôr v tento deň by zamestnanec, ktorý mal v roku 2007 viacerých zamestnávateľov a u toho posledného si bude žiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane, mal požiadať všetkých ostatných zamestnávateľov (ktorých naopak nebude žiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane) o vystavenie "Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2007". Samozrejme ak takéto "Potvrdenie" za rok 2007 od nejakého zamestnávateľa už má, žiadať oň tohto zamestnávateľa nanovo je zbytočné.

11. február 2008 - najneskôr v tento deň by zamestnanec, ktorý podľa predošlého odseku do 5. februára 2008 požiadal o "Potvrdenie" mal dostať "Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2007".

15. február 2008 - najneskôr v tento deň môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. O vykonanie ročného zúčtovania za rok 2007 môže zamestnanec požiadať toho zamestnávateľa, u ktorého si ako u posledného zamestnávateľa v roku 2007 uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Ak mal zamestnanec počas roka 2007 aj iných zamestnávateľov, je povinný do 15. februára 2008 doručiť "Potvrdenia" od ostatných zamestnávateľov.

10. marec 2008 - najneskorší termín, dokedy musí zamestnávateľ vydať „Potvrdenie“ zamestnancovi, ktorý nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

31. marec 2008 - hraničný termín, dokedy musí zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie dane za zamestnanca, ktorý o to požiadal do 15. februára 2008 a nebol povinný podať sám daňové priznanie.

Podajte daňové priznanie za svoje dieťa - získate späť daň z úrokov

Ak má vaše dieťa vklad v banke, vkladnú knižku alebo stavebné sporenie, banka či stavebná sporiteľňa mu pravidelne pripisuje úroky. Príjem z úrokov je však zaťažený daňou a tá je 19% z pripísaného úroku. Ak si niekto myslí, že príjem dieťaťa z úrokov nepodlieha dani, je na omyle. Napríklad ak vášmu dieťaťu stavebná sporiteľňa pripísala za rok 2007 na úrokoch sumu 3000 Sk, na účte sa v skutočnosti objavila len suma 2430 Sk. Chýbajúcich 570 Sk si zobral štát v podobe dane.

Existuje však spôsob, ako sa dá daň získať od štátu naspäť: daň z úrokov sa vám vráti, ak podáte za svoje dieťa daňové priznanie.

Návod ako na to

Na daňovom úrade si vypýtate tlačivo daňového priznania fyzickej osoby typ "B". Tlačivo sa dá kúpiť aj v niektorých kníhkupectvách. Daňové priznanie sa dá vyplniť aj elektronicky (pre skúsenejších je to najpohodlnejší spôsob) a to na webovej stánke Daňového riaditeľstva SR: http://www.drsr.sk/

Vyplnené tlačivo je možné odovzdať na daňovom úrade podľa miesta trvalého bydliska osobne a to najneskôr do pondelka 31.3.2008. Tlačivo je možné zaslať aj poštou, s poštovou pečiatkou najneskôr k 31.3.2008.

Ako vyplniť tlačivo

(...príklad, kedy by úrok bol 3000 Sk a zrazená daň 570 Sk)

Na prvej strane sa uvedie rodné číslo dieťaťa, meno, adresa atď. Uvádzajú sa údaje o dieťati, nie o rodičovi.

Prejdeme na ďalšie strany. V hornej časti druhej strany sa r.25 ponechá prázdny.

II. oddiel sa vyplní a uvedú sa tu údaje o zákonnom zástupcovi - rodičovi, ktorý podáva daňové priznanie za svoje dieťa.

Poznámka. Ak je dieťa plnoleté - dovŕšilo 18 rokov, prípadne uzavrelo manželstvo, podáva daňové priznanie samo. Rodič podáva daňové priznanie len za neplnoleté deti.

III. až VI. oddiel sa ponechajú prázdne (do IV. oddielu sa údaje o dieťati neuvádzajú!).

VII. oddiel (výpočet základu dane z príjmov z kapitálového majetku) je dôležitý.

Tu sa uvedie suma úrokov (3000 Sk) do riadku 2 tabuľky, a to v stĺpci "Príjmy". Ak malo dieťa príjem z viacerých vkladov, sporení atď. na tomto riadku sa uvedie súčet všetkých prijatých úrokov, pripísaných v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007. Pozor, uvádza sa suma "v hrubom" teda pred odpočítaním dane z úrokov. V riadku 10 tabuľky sa uvedie súčet riadkov 1 až 9, teda znova suma úrokov z riadku 2 (ak ste niečo zapísali aj do riadkov 1, 3 až 9, tak tieto sumy treba samozrejme spočítať do riadku 10). Suma z riadku 10 tabuľky sa ďalej zapíše do riadku č.44 nasledujúceho za tabuľkou.

V riadku 45 sa zapíše úhrn prípadných výdavkov z jednotlivých riadkov tabuľky a v riadku 46 základ dane ako rozdiel r.44 - r.45.

Konkrétne v našom príklade:

r.44 = 3000
r.45 zostane prázdny
r.46 = 3000

VIII. oddiel sa ponechá prázdny.

IX. oddiel (6. strana)

Riadky 50 až 59 sa ponechajú prázdne.

Do riadku 60 sa zapíše suma z riadku 46 - čiže suma úrokov, v našom príklade 3000.

Riadok 61 sa ponechá prázdny.

Riadok 62 = suma z riadku 60, v našom príklade 3000.

Riadok 63 sa ponechá prázdny.

Riadok 64 = suma z riadku 62, v našom príklade 3000.

Riadok 65 sa ponechá prázdny.

Riadky 66 až 68 = suma z riadku 64, v našom príklade 3000.

X. oddiel (7. strana)

Riadok 69 = suma z riadku 68, v našom príklade 3000.

Riadok 70 = 95616

Toto je tzv. nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2007, v daňovom priznaní si ju môže uplatniť i dieťa.

Riadky 71 až 75 sa ponechajú prázdne.

Riadok 76 = 95616

Riadok 77 = 0

Riadok 78 (daň) = 0

Riadky 79 až 86 sa ponechajú prázdne.

Riadok 87 = 0

Riadky 88 až 90 sa ponechajú prázdne.

Riadok 91 = 0

Riadok 92 sa ponechá prázdny.

Riadok 93 = 0

Riadky 94 až 97 sa ponechajú prázdne.

Riadok 98 = 570

Pozor, do riadku 98 sa zapíše zrazená daň z úrokov. Ak malo dieťa príjem z viacerých vkladov, sporení atď. na tomto riadku sa uvedie súčet zrazenej dane zo všetkých pripísaných úrokov.

Riadky 99 až 104 sa ponechajú prázdne.

Riadok 105 = -570

Tu sa zapíše daňový preplatok . Daňový preplatok je záporná suma - suma z riadku 98 ale so znamienkom "mínus". Daňový preplatok je vlastne suma, ktorú daňový úrad musí daňovníkovi vrátiť.

Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, preplatok na dani z príjmov za rok 2007 daňový úrad daňovníkovi (v prípade že daňovník je dieťa, jeho rodičovi) vráti najneskôr do 10.mája 2008.

XI. až XIII. oddiel zostanú prázdne.

Za XIII. oddielom (na konci 9. strany) sa uvedie dátum podania daňového priznania a zákonný zástupca (rodič) sa podpíše. Nezabudnite na to!

K daňovému priznaniu je potrebné priložiť ako prílohu rodný list dieťaťa.

Nie je potrebné priložiť výpis z banky, ktorým by sa dokladovala výška úrokov a zrážkovej dane. Takýto výpis si je však potrebné odložiť. Na prípadnú výzvu daňového úradu je povinný zákonný zástupca dokladovať výšku príjmu a zrážkovej dane.

XIV. oddiel zostane prázdny.

XV. oddiel (10. strana)

Tu sa vyznačí krížikom "Žiadam o vrátenie daňového preplatku atď.".

Vyznačí sa krížikom, či má preplatok daňový úrad vrátiť zákonnému zástupcovi (rodičovi) poštovou poukážkou alebo na účet. Ak na účet, uvedie sa číslo účtu a kód banky. Znova sa uvedie dátum a zákonný zástupca (rodič) sa podpíše.
.
.
To je všetko. Stojí vám získaných 570 Sk za tých pár minút venovaných vyplneniu daňového priznania? Mne áno, robím to tak už niekoľko rokov. A na daňový úrad musím každý rok tak či tak zájsť so svojim daňovým priznaním.
.
Ak sa Vám tento článok páčil, upozornite naň aj ostatných - kliknite na

Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2007

Nezdaniteľná časť na daňovníka je suma, ktorá sa pred výpočtom dane odpočíta od základu dane. Daň (19%) sa potom vypočíta len zo zostávajúcej sumy daňového základu. Nezdaniteľná časť na daňovníka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2007 je v zásade suma 95616 Sk. Nie je to však vždy tak, prvýkrát za rok 2007 sa v praxi stretneme s tým, že daňovníci s vyšším daňovým základom budú mať túto nezdaniteľnú časť krátenú, prípadne vôbec žiadnu - tzv. Počiatkova milionárska daň.

Pozrime sa na tento problém systematicky.

Kto má nárok

Nárok na nezdaniteľnú časť má v zásade každý daňovník (s výnimkou daňovníkov so základom dane 880464 Sk a vyšším a s výnimkou dôchodcov, viď ďalej) - teda nárok majú aj osoby ktoré nemajú trvalý pobyt na Slovensku, cudzinci a pod.

Nárok na nezdaniteľnú časť majú aj nezaopatrené deti, študenti, dobrovoľne nezamestnaní, ženy na rodičovskej dovolenke atď.

Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka

Výška nezdaniteľnej časti nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.

Ak daňovník dosiahne základ dane (to je suma uvedená na riadku 36 tlačiva DPFO typ A alebo na riadku 69 tlačiva DPFO typ B) do 498000 Sk, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je 95616 Sk.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 498000 Sk, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 220116 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

Ak daňovník dosiahne základ dane 880464 Sk a vyšší, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, priznaného k 1.1.2007 alebo skôr, nezdaniteľná časť podľa predošlého postupu sa zníži o sumu dôchodku za rok 2007 (a ak je suma dôchodku vyššia, ako suma nezdaniteľnej časti podľa predošlého postupu, výsledná nezdaniteľná časť na daňovníka je nula). Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na poberateľov invalidných dôchodkov.

Príklad

Zamestnanec - občan Rakúskej republiky, dosiahne za rok 2007 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 250000 Sk. Počas roka 2007 pracoval ako zamestnanec len tri mesiace. V ročnom zúčtovaní dane (alebo daňovom priznaní) sa uplatní nezdaniteľná časť vo výške 95616 Sk.

Príklad

Podnikateľ - živnostník, dosiahne za rok 2007 základ dane vo výške 800000 Sk. V daňovom priznaní FO typ B si uplatní stratu za predošlé roky vo výške 150000 Sk. Výsledný základ dane, ktorý uvedie v riadku 69, bude suma 650000 Sk.

Pretože dosiahne základ dane vyšší ako 498000 Sk, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 220116 – (základ dane : 4) = 220116 - (650000 : 4) = 220116 - 162500 = 57616 Sk

Príklad

Poberateľ predčasného starobného dôchodku, priznaného k 1.7.2006, dostal spolu za rok 2007 dôchodok vo výške 85000 Sk.

Za rok 2007 podáva daňové priznanie (typ B), pretože mal príjmy ako zamestnanec a súčasne dosiahol aj príjmy z prenájmu.

Jeho základ dane na r.69 je 520000 Sk.

Nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 220116 – (základ dane : 4) - dôchodok = 220116 - (520000 : 4) - 85000 = 220116 - 130000 - 85000 = 5116 Sk
.

Ak sa Vám tento článok páčil, tak ho pošlite na

Nezdaniteľná časť "na manželku" za rok 2007

Ďalšou nezdaniteľnou časťou - teda sumou, ktorá sa pred výpočtom dane odpočíta od základu dane je nezdaniteľná časť na manželku/manžela.

Kto má nárok

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku/manžela si môže uplatiť len fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava - fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach - do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

Nárok si možno uplatiť vtedy, ako daňovník žije s manželkou v (spoločnej) domácnosti. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka "...domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby". Nie je pritom podstatné, či manželia majú rovnakú adresu trvalého pobytu. Nie je podstatné, či napr. pri rozdielnom trvalom pobyte manželov má jeden z nich nahlásený prechodný pobyt na mieste trvalého pobytu druhého z manželov.

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku/manžela majú aj študenti, dobrovoľne nezamestnaní, invalidi, poberatelia dôchodkov (aj dôchodkov priznaných pred 1.1.2007) a pod.

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku/manžela si možno uplatiť aj vtedy, ak samotná manželka vo svojom daňovom priznaní alebo vo svojom ročnom zúčtovaní dane si uplatní nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka (sama na seba).

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku/manžela nie je možné uplatniť si na partnerku - partnera (družka, druh), s ktoru nie je daňovník zosobášený.

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku nie je vtedy, ak má manželka za rok 2007 vlastný príjem 95616 Sk a vyšší (čo je vlastný príjem čítajte ďalej).

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku nemá daňovník so základom dane 1262928 Sk a vyšším, viď ďalej.

Výška nezdaniteľnej časti na manželku

Ak daňovník dosiahne základ dane (to je suma uvedená na riadku 36 tlačiva DPFO typ A alebo na riadku 69 DPFO typ B) do 880464 Sk, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 95616 - vlastný príjem manželky

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 880464 Sk, tak nezdaniteľná časť na manželku je daná podľa vzorca: 315732 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky, výsledok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

Ak daňovník dosiahne základ dane 1262928 Sk a vyšší, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula.

Nezdaniteľná časť na manželku v prípade, ak daňovník "mal manželku" len časť roka 2007, je daná ako jednej dvanástina nezdaniteľnej časti základu dane určená podľa vyššie uvedeného postupu krát počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku (boli manželia žijúci v spoločnej domácnosti).

Napríklad ak bol sobáš 6.5.2007, nezdaniteľná časť na manželku bude 1/12-tina z "celoročnej" sumy za mesiace jún až december 2007, teda 7/12-tin z "celoročnej sumy nezdaniteľnej časti.

Vlastný príjem manželky

V roku 2007 došlo k zmene pri posudzovaní vlastného príjmu manželky. Od sumy vlastného príjmu manželky sa odpočítava zaplatené poistné na sociálne a zdravotné poistenie a prípadné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Do vlastného príjmu manželky - manžela sa započítava v zásade akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov (§ 2 písm.c) zákona), bez ohľadu na to, či ide o príjem ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane alebo či ide o príjem oslobodený od dane.

Do vlastného príjmu sa započítava napríklad:

• príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona, príjmy zo zamestnania), bez ohľadu na to, či ide o príjem ktorý nie je predmetom dane alebo či ide o príjem od dane oslobodený,
• príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 zákona) - pozor, započítava sa samotný "hrubý" príjem, nie príjem znížený o výdavky,
• príjem z prenájmu podľa § 6 ods.3 - a to aj v prípadoch, ak ide o príjem od dane oslobodený podľa § 9 ods.1 písm.h) zákona,
• príjem z kapitálového majetku (§ 7 zákona) - napríklad úroky v banke, výnosy z cenných papierov, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, plnenia z životného poistenia "na dožitie" atď.,
• ostatné príjmy (§ 8 zákona) - napríklad náhodné, príležitostné príjmy, výhry, príjmy z predaja nehnuteľností atď.

Pozor, započítava sa aj:

• náhrada príjmu počas práceneschopnosti, vyplácaná zamestnávateľom,
• cestovné náhrady či v rámci limitu alebo aj nad limit,
• suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie,
• podiely na zisku, hoci nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
• nemocenské dávky (nemocenské, OČR, materské, vyrovnávací príspevok) vyplácané Sociálnou poisťovňou,
• dôchodky, dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi podľa zákona č.599/2003 Z.z., sociálna výpomoc a príspevky podľa zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.

Uvedené položky sa započítavajú preto, lebo vo všetkých prípadoch ide o príjem. Nie je dôležité, že sú to príjmy od dane oslobodené alebo príjmy ktoré nie sú predmetom dane.

Do vlastného príjmu manželky - manžela sa nezapočítava len príjem:

• daňový bonus,
• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
• štipendium pri sústavnej príprave na povolanie,
• štátne sociálne dávky a to..:
  rodičovský príspevok (zákon č.280/2002 Z.z.),
  príspevok pri narodení dieťaťa (zákon č.235/1998 Z.z.),
  zaopatrovací príspevok (zákon č.236/1998 Z.z.),
  príspevok na pohreb (zákon č.238/1998 Z.z.),
  príspevky pestúnskej starostlivosti (zákon č.265/1998 Z.z.),
  prídavok na dieťa (zákon č.600/2003 Z.z.),
  vianočný príspevok (zákon č.592/2006 Z.z.)

Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava:

• poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca,
• poistné na povinné sociálne poistenie SZČO,
• poistné dobrovoľne poistenej osoby v SP,
• preddavky zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa na zdravotné poistenie,
• nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie.

Príklad

Zamestnanec dosiahol za rok 2007 základ dane 300000 Sk. Je to menej ako 880464 Sk, preto bude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v nekrátenej výške.

Jeho manželka bola v roku 2007 zamestnaná prvé dva mesiace a jej hrubý príjem v zamestnaní bol spolu 30000 Sk. Za tieto dva mesiace zaplatila poistné do Sociálnej a zdravotnej poisťovne 4000 Sk. Od marca do septembra poberala materské, spolu 60000 Sk. Od septembra do konca roka 2007 poberala rodičovský príspevok, spolu 18000 Sk.

Do vlastného príjmu manželky za započítava príjem v zamestnaní (30000 Sk) a materské (60000 Sk). Rodičovský príspevok sa do vlastného príjmu manželky nezapočítava. Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava zaplatené poistné (4000 Sk).

Vlastný príjem manželky = 30000 Sk + 60000 Sk - 4000 Sk = 86000 Sk.

Daňovník má podľa § 11 ods.3 písm.a) bod 2.zákona nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 95616 Sk - 86000 Sk = 9616 Sk.

Príklad

Živnostník so základom dane (r. 69 DPFO typ B) za rok 2007 vo výške 1000000 Sk. Je to viac ako 880464 Sk, preto bude mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v krátenej výške.

Jeho manželka nepracuje a za rok 2007 nemala žiadne vlastné príjmy. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa určí postupom podľa § 11 ods.3 písm.b) bod 1.zákona.

Nezdaniteľná časť na manželku = 315732 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky = 315732 - (1000000 : 4) - 0 = 315732 - 250000 = 65732 Sk.

Príklad

Zamestnanec so základom dane za rok 2007 vo výške 900000 Sk sa oženil 15.9.2007. Jeho manželka dosiahla za (celý) rok 2007 vlastné príjmy vo výške 70000 Sk.

Nezdaniteľná časť na manželku sa určí takto:

Po prvé, nezdaniteľná časť za celý rok by bola = 315732 – (základ dane : 4) - vlastný príjem manželky = 315732 - (900000 : 4) - 70000 = 315732 - 225000 - 70000 = 20732 Sk.

Po druhé, alikvótna časť za 3 mesiace bude (20732 : 12) x 3 = 5183 Sk.

Nezdaniteľná časť na manželku bude suma 5183 Sk.

Daňové priznanie za rok 2007 - príjem v zahraničí

Niekoľko rád ako na to, ak ste mali v roku 2007 príjem v zahraničí.

1. Kedy musím podať daňové priznanie?

Podľa § 32 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňové priznanie za rok 2007 musíte podať vtedy, ak ste za rok 2007 dosiahli zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 47808 Sk (s výnimkami - napr. daňové priznanie nemusí podať daňovník, ktorý splnil príslušné podmienky a požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane). Daňové priznanie ste povinní podať aj vtedy, ak vykazujete daňovú stratu, napr. pri podnikaní.

2. Musím v daňovom priznaní "priznať" aj príjmy dosiahnuté v zahraničí?

Áno, musíte, ale len ak ste tzv. daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Takýto daňovník (označuje sa aj slovíčkom "rezident") je ten, kto mal v roku 2007 na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiaval v roku 2007 aspoň 183 dní. Za rezidenta sa nepovažuje zahraničný študent alebo "pendler" - zamestnanec, ktorý býva v zahraničí a denne dochádza za prácou na Slovensko (napr. rakúsky manažér bývajúci vo Viedni zamestnaný v Bratislave).

3. V roku 2007 som pracoval v Českej republike (Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, vo Veľkej Británií...). Musím aj ja podať daňové priznanie na Slovensku?

Mnoho ľudí, ktorí v roku 2007 pracovali v Českej republike (Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, vo Veľkej Británií atď.), nemusí podať daňové priznanie na Slovensku. Túto povinnosť majú len tí ľudia, ktorí sú podľa nášho zákona považovaní za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta na Slovensku). Viď odpoveď na predchádzajúcu otázku. Takže napríklad Čech, ktorý pracoval v roku 2007 len v Českej republike, určite nemusí podať daňové priznanie na Slovensku. Daňové priznanie na Slovensku nemusí podať ani rodený Slovák, ktorý sa presťahoval do Čiech, na Slovensku zrušil trvalý pobyt a ani sa na Slovensku dlhodobejšie nezdržiava.

4. No dobre, ale ja som mal v roku 2007 trvalý pobyt na Slovensku.

Ak ste v roku 2007 mali trvalý pobyt na Slovensku, tak sa podľa nášho zákona považujete za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta) na Slovensku. V zásade by ste preto mali podávať na Slovensku daňové priznanie a v ňom by ste mali uviesť aj príjmy v zahraničí.

Píšem "v zásade", lebo to nie je vždy tak. Ak ste príjem dosiahli v krajine, s ktorou má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je možné, že nebudete musieť podávať daňové priznanie na Slovensku.

5. Tak mi konečne vysvetlite, kedy musím podávať daňové priznanie na Slovensku.

Ak ste pracovali napríklad v Česku, pravdepodobne sa podľa českého zákona o dani z príjmov považujete za daňového rezidenta v Česku. To je vtedy, ak ste v Česku strávili v roku 2007 aspoň 183 dní alebo ak máte v Česku tzv. stály byt = byt, apartmán, dom, izbu a pod., čiže bývate v Česku a ide o bývanie, ktoré máte dlhodobo k dispozícií, nemusí byť vo Vašom vlastníctve a nemusíte mať v Česku trvalý pobyt. (Upozornenie pre študentov - za daňového rezidenta ČR sa nepovažuje ten, kto sa v ČR zdržiava len za účelom štúdia.)

A tu dochádza k tzv. konfliktu záujmov. Podľa nášho zákona ste daňovým rezidentom na Slovensku (lebo na Slovensku máte trvalý pobyt) a súčasne podľa českého zákona ste daňovým rezidentom v Česku.

Táto situácia sa rieši v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, uzavretej medzi Slovenskom a Českom. Ak sa niekto považuje podľa vnútroštátnych predpisov za daňového rezidenta oboch krajín, postupom daným podľa zmluvy sa určí, kam takýto občan "patrí".

Ak výsledkom bude, že patríte do Česka - tak v Česku podávate ako daňový rezident ČR daňové priznanie z celosvetových príjmov, na Slovensku podávate daňové priznanie len ak ste mali príjmy aj na Slovensku a len z príjmov na Slovensku.

Ak ale výsledkom bude, že patríte na Slovensko - tak v Česku podávate daňové priznanie len z príjmov dosiahnutých v Česku a na Slovensku podávate ako daňový rezident SR daňové priznanie z celosvetových príjmov - teda uvádzate v daňovom priznaní príjmy z Česka i prípadné príjmy na Slovensku.

Kritéria pri rozhodovaní o príslušnosti občana sú zaradom tieto:

• občan je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt,
• ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
• ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
• ak sa občan obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
• ak je občan štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Poznámka. Rovnako sa postupuje ak by šlo o iné štáty EÚ, USA, Austráliu atď., teda krajiny, s ktorými máme uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

6. Z toho mi je jasné, že "patrím na Slovensko" a musím na Slovensku podať daňové priznanie. Ako na to?

Ak ste zistili, že ste daňový rezident SR, mali ste príjmy v zahraničí a úhrn všetkých Vašich zdaniteľných príjmov (SR + zahraničie) je vyšší ako 47808 Sk, tak musíte podať na Slovensku daňové priznanie za rok 2007.

Pri podávaní daňového priznania treba správne vybrať typ daňového priznania. Ak ste mali príjmy výlučne zo závislej činnosti - zamestnanie - na Slovensku i v zahraničí, použijete tlačivo typ "A".

V ostatných prípadoch sa použije tlačivo typ "B" (napríklad ak ste mali príjmy z podnikania, z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy zdanené podľa § 8 - a to bez ohľadu na to, či šlo o príjmy na Slovensku alebo v zahraničí).

7. Jasné, použijem tlačivo typ "A". Ako ho vyplním?

Najskôr Vás musím pochváliť za vytrvalosť, že ste to vydržali čítať až sem.

Ešte predtým, než začnete vyplňať tlačivo, si treba zistiť akou metódou sa postupuje pri "zamedzení dvojitého zdanenia". Slovensko má uzatvorených 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia - približne v polovici zmlúv sa používa tzv. metóda vyňatia príjmov a v druhej polovici zmlúv sa používa metóda zápočtu dane. Zoznam týchto zmlúv s informáciou podľa akej metódy sa postupuje, nájdete na http://www.drsr.sk/.

Metóda vyňatia príjmov sa používa napr. pri príjmoch z Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie a Severného Írska, Talianska.

Metóda zápočtu dane sa používa napr. pri príjmoch z Česka, Írska, Izraela, Maďarska, Kanady, Poľska, USA, Švajčiarska.

Poďme vyplniť tlačivo. (v ďalšom texte komentujem len riadky tlačiva, ktoré sú niečím zaujímavé).

Do riadku 32 započítate (okrem prípadného príjmu zo závislej činnosti na Slovensku) príjem v ČR, prepočítaný na Sk. Príjem v Kč sa prepočítava na Sk pomocou štyroch rôznych metód, najjednoduchšie je použiť priemerný kurz za rok 2007 a ten bol 1,217.

Priemerné kurzy za rok 2007 pre všetky dôležitejšie meny nájdete tu:

http://www.porada.sk/t68513-priemerne-kurzy-skk-voci-vybranym-menam-za-rok-2007-a.html

alebo na http://www.nbs.sk/

Do riadku 33 započítate (okrem prípadného poistného zaplateného na Slovensku) poistné zaplatené v Česku, prepočítané na Sk (prepočet viď vyššie).

V riadku 34 vypočítate rozdiel r.32 - r.33.

Do riadku 36 prenesiete sumu z r.34.

Do riadkov 37 až 43 uvediete nezdaniteľné časti. Aj v prípade, ak ste celý rok 2007 pracovali v zahraničí, máte nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške buď 95616 Sk alebo nižšej v závislosti od výšky základu dane (neplatí pre poberateľa dôchodku), na manželku, na životné poistenie...

Viac info tu:

http://jozefmihal.blogspot.com/2008/01/nezdaniten-as-na-daovnka-za-rok-2007.html

http://jozefmihal.blogspot.com/2008/01/nezdaniten-as-na-manelku-za-rok-2007.html

Do riadku 44 zapíšete čistý základ dane (r.36 - r.43).

V riadku 45 vypočítate daň ako 19% zo sumy na r.44 (výsledok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol).

Riadky 46, 47 a 48 zostanú prázdne - vyplníte ich len v prípade, ak ste dosiahli v zahraničí príjmy, ktoré podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy možno vyňať zo zdanenia (napr. príjem v Rakúsku, Nemecku, viď vyššie).

V prípade príjmov z Česka sú dôležité riadky 49 až 53.

V riadku 49 uvediete úhrnný základ dane z príjmov v Česku. Je to suma príjmu v ČR, započítaná do r.32, od ktorej odpočítame poistné v ČR, započítané do r.33 (výsledok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol).

V riadku 50 uvediete daň zaplatenú v ČR, prepočítanú na Sk (prepočet viď vyššie, suma po prepočte na Sk sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol).

V riadku 51 vypočítate percento dane, ktoré bude možné započítať.

Výpočet percenta je podľa vzorca:

r.51 = r.49 deleno r.36, výsledok krát 100.

Výsledok sa zaokrúhľuje sa na dve desatinné miesta matematicky.

Do riadku 52 zapíšete sumu dane zaplatenej v zahraničí, ktorú možno započítať.

Výpočet sumy je podľa vzorca:

r.52 = r.45 krát r.51, výsledok deleno 100.

Zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor.

Do riadku 53 zapíšete sumu dane zaplatenej v zahraničí, ktorá je uznaná na zápočet.

Tu uvediete menšiu zo súm uvedených na r.50 a r.52.

Na riadku 54 uvediete daňovú povinnosť ako sumu dane z r.45 zníženú o sumu dane uznanú na zápočet z r.53.

Z ostatných riadkov treba upozorniť na riadky 62 a 63 - tu sa uvádzajú preddavky na daň a daň vybraná zrážkou len z príjmov na Slovensku.

Na riadku 64 alebo 65 vypočítate podľa tam uvedených vzorcov buď daň, ktorú musíte doplatiť alebo daňový preplatok, ktorý Vám musí (ak je to suma aspoň 100 Sk) daňový úrad vrátiť.

8. Dobre. Takže slovenský daňový úrad mi daň, zaplatenú v ČR nevráti.

Presne tak. Ak podáte v ČR daňové priznanie, možno Vám bude určitá časť dane vrátená v ČR - závisí to od konkrétnych okolností a samozrejme od legislatívy platnej v Českej republike.

Výsledkom výpočtov v daňovom priznaní podanom na Slovensku v prípade, že ide o príjem z krajiny, pri ktorom sa uplatňuje princíp zápočtu dane, určite nebude vrátenie dane zaplatenej v cudzine.

Naopak, ak ste dosiahli príjem v krajine, kde sú nižšie sadzby dane ako na Slovensku, budete musieť doplatiť daň z príjmu v zahraničí na Slovensku. To sa Vám môže stať napríklad v prípade (relatívne nízkych) príjmov z Írska.

Na záver - želám Vám len a len daňové preplatky.

.

Ak sa Vám tento článok páčil, tak ho pošlite na

Predčasný starobný dôchodok z I. piliera

Kedy má občan nárok na predčasný starobný dôchodok z I. piliera a ako sa vypočíta výška predčasného starobného dôchodku z I. piliera.

Nárok na predčasný starobný dôchodok z I. piliera

Podľa § 67 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, treba splniť tri podmienky:

• občan musí byť dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
• suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1, 2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime - suma životného minima je v čase od 1.7.2007 do 30.6.2008 stanovená na 5130 Sk, výška predčasného starobného dôchodku priznaného v uvedenom čase teda musí byť vyššia ako 6156 Sk - predčasný starobný dôchodok musí byť aspoň vo výške 6157 Sk,
• občanovi môžu chýbať najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku.

Výpočet výšky predčasného starobného dôchodku z I. piliera

Suma predčasného starobného dôchodku z I. piliera (zo Sociálnej poisťovne) v prípade občana, ktorý si nesporil v II. pilieri, sa vypočíta podobne ako suma "riadneho" starobného dôchodku:

Predčasný starobný dôchodok = POMB x ODP (počet "odpracovaných" rokov) x ADH - Zníženie

Pri výpočte sa násobia:

• Priemerný osobný mzdový bod (viď § 63 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení)
• Obdobie dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok v rokoch (§ 60)
• Aktuálna dôchodková hodnota (§ 64)

Vysvetlenie týchto pojmov nájdete v iných častiach seriálu o dôchodkoch.

Tento súčin sa zníži o 0, 5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

Príklad

Pán Husička dovŕši dôchodkový vek (62 rokov) 15. augusta 2009. Pán Husička sa rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok presne rok pred dosiahnutím dôchodkového veku, teda k 15. augustu 2008.

Priemerný osobný mzdový bod pána Husičku, zistený za obdobie rokov 1984 až 2007, má hodnotu 1,1592.

Pán Husička dosiahol k 15. augustu 2008 spolu 42,8220 rokov (15630 dní) dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 20080 je 249,14 Sk.

Obdobie, za ktoré sa zníži suma predčasného starobného dôchodku je dané ako obdobie od 15. augusta 2008 do 14. augusta 2009 vrátane - čo je 365 dní. Suma predčasného starobného dôchodku sa znižuje o 0,5% za každých začatých 30 dní - v danom prípade sa preto zníži o 6,5%.

Poznámka. Keby pán Husička počkal so žiadosťou o predčasný starobný dôchodok do 20. augusta 2008, suma predčasného starobného dôchodku by sa znížila len o 6%.

Predčasný starobný dôchodok pána Husičku sa vypočíta takto:

93,5% z (1,1592 x 42,8220 x 249,14) = 93,5% z 12367,126 Sk = 11564 Sk (výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor, viď § 116 ods. 8 zákona).

Pretože predčasný starobný dôchodok bol priznaný po 1.7.2008, vypočítaná suma sa v súlade s § 82 zákona zvýši o valorizáciu pre rok 2008, čo bude 5% a výsledný predčasný starobný dôchodok pána Husičku bude vo výške 12143 Sk.

Výpočet výšky dôchodku z I. piliera - ďalšie veličiny

Pozrime sa ešte na niektoré dôležité detaily a na ďalšie veličiny ovplyvňujúce výpočet výšky dôchodku.

Najskôr sa vráťme k definícií rozhodujúceho obdobia - obdobia, za ktoré sa vypočítava priemerný osobný mzdový bod. Ako už bolo povedané, rozhodujúce obdobie je v zásade dané ako obdobie od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.

Avšak - ak v rozhodujúcom období určenom od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku:

• nie je najmenej dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body - napríklad preto, lebo určitý čas občan nebol dôchodkovo poistený - bol dobrovoľne nezamestnaný alebo bol SZČO, ktorá nemusela byť povinne poistená a pod.
• alebo je v ňom jeden alebo viac rokov, počas ktorých celý rok trvala tzv. "náhradná doba" = ide najmä o dobu keby mal občan nárok na nemocenské alebo ošetrovné, ďalej dobu starostlivosti o dieťa vo veku do 6 rokov, alebo počas celého roka občan študoval alebo bol na civilnej službe,

tak sa rozhodujúce obdobie predlžuje pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia rokov, v ktorých trvala náhradná doba, štúdium alebo civilná služba.

Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

Poznámka: Ďalšie málo významné výnimky nájdete v § 63 ods.9 až 12 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Na záver tejto časti ešte jedna dôležitá zásada, týkajúca sa najmä matiek s deťmi: Na určenie priemerného osobného mzdového bodu sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučujú roky, počas ktorých v celom roku trvalo obdobie náhradnej doby, štúdia alebo civilnej služby.

Príklad

Pani Filipovská žiada o dôchodok k 1.októbru 2008. Rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu (POMB) by mali byť roky 1984 až 2007. Pani Filipovská však v rokoch 1984 a 1985 bola na rodičovskej dovolenke (tá trvala až do 31.3.1986), po ukončení rodičovskej dovolenky pracovala až do 30.9.2008. Pri výpočte POMB sa roky 1984 a 1985 vylúčia z rozhodujúceho obdobia a POMB sa bude počítať len za roky 1986 až 2007.

Obdobie dôchodkového poistenia

Obdobie dôchodkového poistenia (ODP) alebo ľudovo "počet odpracovaných rokov" je druhou veličinou vo vzorci, podľa ktorého sa vypočíta výška dôchodku. Pripomeňme si, že:

Dôchodok = POMB x ODP x ADH

Podľa § 60 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je:

• obdobie povinného dôchodkového poistenia zamestnanca,
• obdobie povinného dôchodkového poistenia SZČO,
• obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia,
• obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak za toto obdobie nezískali nárok na výsluhový dôchodok (neodslúžili 15 rokov) a ani im nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok,
• obdobie zamestnania a náhradné doby (viď vyššie) získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
• obdobie poistenia v zahraničí po 30. apríli 1990.

Pozor, nepomýľte si:

- rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného osobného mzdového bodu: to je dané od 1.1.1984, výnimky viď vyššie,

- a obdobie dôchodkového poistenia: to pre ľudí, ktorí pôjdu do dôchodku v týchto rokoch vo väčšine prípadov začína ešte pred rokom 1984 - obvykle už od začatia štúdia na strednej škole.

Poznámka: Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

Napríklad ak počas roka 2006 občan bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec a súčasne si počas roka 2006 platil odvody do Sociálnej poisťovne aj ako SZČO, rok 2006 sa do obdobia dôchodkového poistenia započíta iba raz.

Do obdobia dôchodkového poistenia sa nezapočítava obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia (§ 26).

K prerušeniu povinného dôchodkového poistenia dochádza napríklad v období, kedy zamestnanec čerpá neplatené voľno, má absenciu alebo od 11-teho dňa ošetrovania blízkej osoby. Takéto obdobia sa nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia.

Dôchodková hodnota

Treťou veličinou vo vzorci, podľa ktorého sa vypočíta výška dôchodku, je dôchodková hodnota (§ 64).

Dôchodková hodnota je číslo, ktoré autori zákona o sociálnom poistení nastavili tak, aby človek, ktorý bol dôchodkovo poistený 40 rokov, mal dôchodok približne vo výške polovice svojho abstrahovaného priemerného hrubého príjmu.

Výška dôchodkovej hodnoty v rokoch 2004 až 2008:

• Rok 2004: 183,58 Sk
• Rok 2005: 195,31 Sk
• Rok 2006: 214,68 Sk
• Rok 2007: 232,51 Sk
• Rok 2008: 249,14 Sk

Výška dôchodkovej hodnoty sa každoročne zvyšuje tak, ako sa medziročne zvyšujú priemerné mzdy (...nebolo to po roku 2004 vždy tak, ale o tom niekedy inokedy).

Priemerný osobný mzdový bod

Pri výpočte dôchodku z I. piliera hrá dôležitú úlohu tzv. priemerný osobný mzdový bod.

Priemerný osobný mzdový bod (§ 63 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) sa počíta ako priemer osobných mzdových bodov poistenca v rozhodujúcom období (s výnimkami). Čiže:

POMB =

• Súčet osobných mzdových bodov v rozhodujúcom období
• deleno
• počet rokov trvania dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období.

Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a nesmie byť vyšší ako 3.

Rozhodujúce obdobie, teda obdobie, za ktoré sa vypočítava priemerný osobný mzdový bod, je v zásade dané ako obdobie od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.

Počet rokov trvania dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období sa určí tak, že sa spočítajú dni trvania dôchodkového poistenia, výsledok sa vydelí číslom 365 a zaokrúhli na štyri desatinné miesta nahor.

Osobné mzdové body (§ 62) sa vypočítavajú osobitne za každý rok dôchodkového poistenia ako podiel osobného vymeriavacieho základu za daný rok a všeobecného (priemerného) vymeriavacieho základu, výsledky sa zaokrúhľujú na štyri desatinné miesta nahor. Osobný mzdový bod je obmedzený hodnotou 3.

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil odvody na dôchodkové poistenie za príslušný kalendárny rok (pred rokom 1993 úhrn hrubých zdaniteľných príjmov).

Všeobecný vymeriavací základ (§ 11) je vlastne 12-násobok priemernej mesačnej mzdy za príslušný kalendárny rok. Napríklad za rok 2005 bol všeobecný vymeriavací základ 207 288 Sk a za rok 2006 to bola suma 225 132 Sk (tu je odkaz na tabuľku všeobecných vymeriavacích základov za roky 1949 až 2005).

Zjednodušene: Osobný mzdový bod vyjadruje pomer medzi vašim zárobkom a priemerným zárobkom v danom roku. Ak váš príjem za nejaký rok bol nižší, ako slovenský priemer, za takýto rok máte osobný mzdový bod nižší ako 1. Naopak, ak ste v nejakom roku zarábali viac, ako bol priemer, za ten rok máte osobný mzdový bod vyšší ako 1.

Príklad

Pán Cajlovský je zamestnanec. Za rok 2005 zaplatil odvody na dôchodkové poistenie zo základu (zjednodušene z hrubého príjmu) v úhrne 195 000 Sk a za rok 2006 zo základu v úhrne 240 000 Sk.

Jeho osobný mzdový bod za rok 2005 je: 195000 / 207288 = 0,9408

a za rok 2006 je: 240000 / 225132 = 1,0661

Priemerný osobný mzdový bod vyjadruje priemerný pomer medzi vašim zárobkom a priemerným zárobkom za roky 1984 až do roka predchádzajúceho roku, v ktorom ste splnili podmienky nároku na dôchodok.

Priemerný osobný mzdový bod teda vypočítate tak, že spočítate osobné mzdové body za jednotlivé roky (od roku 1984 až do roka predchádzajúceho roku, kedy odchádzate do dôchodku) a vydelíte počtom rokov trvania dôchodkového poistenia.

Príklad

Pani Danišová žiada o dôchodok k 1.10.2007. Priemerný osobný mzdový bod sa spočíta tak, že sa spočítajú jej osobné mzdové body od roka 1984 až do roka 2006 (výsledok bude 19,8617) a tento súčet sa vydelí počtom rokov trvania dôchodkového poistenia - v čase od 1.1.1984 do 31.12.2006 trvalo jej dôchodkové poistenie spolu 7360 dní, po vydelení 365-timi je to 20,1644 rokov trvania dôchodkového poistenia.

Priemerný osobný mzdový bod je: 19,8617 / 20,1644 = 0,9850

Podľa § 63 ods. 3 zákona sa v prechodnom období trvajúcom do roku 2014, priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 1,25 kráti a z hodnoty vyššej ako 1,25 sa započítava len určitá časť.

Konkrétne z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku:

• 2004 40 %,
• 2005 60 %,
• 2006 64 %,
• 2007 68 %,
• 2008 72 %,
• 2009 76 %,
• 2010 80 %,
• 2011 84 %,
• 2012 88 %,
• 2013 92 %,
• 2014 96 %.

Naopak, podľa § 63 ods. 4 zákona sa v prechodnom období sa navyšuje priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1.

Konkrétne k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa základného vzorca (viď hore) v roku:

• 2004 60 %,
• 2005 40 %,
• 2006 36 %,
• 2007 32 %,
• 2008 28 %,
• 2009 24 %,
• 2010 20 %,
• 2011 16 %,
• 2012 12 %,
• 2013 8 %,
• 2014 4 %.

Príklad

Pán Ďuriš splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1. decembra 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods. 3 vo výške 2,0973.

Podľa § 63 ods. 3 z hodnoty vyššej ako 1,25 sa v roku 2007 započítava 68%.

Hodnota vyššia ako 1,25 je: 2,0973 – 1,25 = 0,8473
Započítava sa: 68% z 0,8473 = 0,5762

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 1,25 + 0,5762 = 1,8262

Príklad

Pani Emanová požiada o starobný dôchodok 1. mája 2008. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2007, je pred úpravou podľa § 63 ods. 4 vo výške 0,5374.

Podľa § 63 ods. 4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v roku 2008 pripočítava 28% rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu.

Hodnota rozdielu je: 1 – 0,5374 = 0,4626
Pripočítava sa: 28% z 0,4626 = 0,1296

Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 0,5374 + 0,1296 = 0,6670

Výpočet výšky dôchodku z I. piliera

Suma starobného dôchodku z I. piliera (zo Sociálnej poisťovne) v prípade občana, ktorý si nesporil v II. pilieri, je daná ako súčin troch čísel.

Dôchodok = POMB x ODP (počet "odpracovaných" rokov) x ADH

Pri výpočte sa násobia:

• Priemerný osobný mzdový bod (viď § 63 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
• Obdobie dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok v rokoch (§ 60)
• Aktuálna dôchodková hodnota (§ 64)

Poznámka: Pojmy "priemerný osobný mzdový bod" a "aktuálna dôchodková hodnota" budú vysvetlené v nasledujúcich dieloch seriálu.

Konkrétne v roku 2008 platí:

Dôchodok = POMB x ODP x 249,14

Príklad

Pani Boženková dovŕšila dôchodkový vek 12. marca 2008. K tomuto dňu si nárokuje starobný dôchodok.

Priemerný osobný mzdový bod pani Boženkovej, zistený za obdobie rokov 1984 až 2007, má hodnotu 0,9047.

Pani Boženková dosiahla k 12. marcu 2007 spolu 38 rokov a 168 dní dôchodkového poistenia, v prepočte na roky je to 38,4603 rokov dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2008 je 249,14 Sk.

Výška starobného dôchodku pani Boženkovej je:

0,9047 x 38,4603 x 249,14 = 8669 Sk (výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor, viď § 116 ods. 8 zákona)

Starobný dôchodok - úvod

Nie je veľa ľudí, ktorí vedia, ako sa podľa súčasného zákona vypočíta dôchodok. Krátkym seriálom článkov o dôchodkoch by som rád rozšíril ich vedomosti.

Na začiatok si povedzme, za akých podmienok má občan nárok na starobný dôchodok.

Nárok na starobný dôchodok z I. piliera

Podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, treba splniť dve podmienky:

• občan musí byť dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov - podľa navrhovanej novely musí byť dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a
• musí dovŕšiť dôchodkový vek - v súčasnosti je to pre mužov 62 rokov, a po uplynutí prechodného obdobia to bude platiť aj pre ženy.

Nárok na starobný dôchodok z II. piliera

Podľa § 30 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, treba splniť dve podmienky:

• občan musí získať najmenej 10 rokov starobného dôchodkového sporenia - podľa navrhovanej novely musí získať najmenej 15 rokov starobného dôchodkového sporenia a
• musí dovŕšiť dôchodkový vek - viď vyššie.

Poznámka: Nevyžaduje sa, aby dôchodok z II. piliera dosahoval určitú minimálnu výšku. Ak sa s takýmto tvrdením stretnete, ide o zavádzanie verejnosti v rámci "boja" súčasnej vlády o duše sporiteľov a ich vystúpenie z II. piliera.

Príklad

Pán Adámik je zamestnanec, má pomerne slušné príjmy približne na úrovni jedenapolnásobku priemerného slovenského zárobku. Pán Adámik sa v januári 2005 rozhodol vstúpiť do II. piliera. V tom čase mal 48 rokov, dôchodkovo poistený (I. pilier) bol už 30 rokov a do II. piliera sa rozhodol vstúpiť preto, lebo sa domnieval, že určite si potrebných 10 rokov sporiť stihne, nárok na starobný dôchodok z II. piliera mať bude a pri výške jeho príjmov bude dokonca výška dôchodku z II. piliera pomerne zaujímavá.

Prenesme sa do budúcnosti. V roku 2019 pán Adámik dovŕši dôchodkový vek 62 rokov. Z rozličných dôvodov si za roky 2005 až 2019 dokázal sporiť len 11 rokov - isté obdobie bol nezamestnaný vďaka organizačným zmenám u jeho zamestnávateľov (výpovede), istý čas bol dobrovoľne nezamestnaný atď.

Nárok na dôchodok z I. piliera mať bude, pretože bol dôchodkovo poistený spolu 41 rokov.

Ak by sa k 1.1.2008 nezmenil zákon, na dôchodok z II.piliera by nárok mal.

Avšak od 1.1.2008 sa zmenil zákon o starobnom dôchodkovom sporení a na dôchodok z II. piliera bude potrebné sporiť až 15 rokov. Preto podľa zákona platného od 1.1.2008 pán Adámik nárok na dôchodok z II. piliera mať nebude - nárok bude mať len vtedy, ak po dovŕšení dôchodkového veku bude ešte sporiť najmenej počas štyroch chýbajúcich rokov.

Autor v médiách (október - december 2007)

SME: Noví dôchodcovia dostanú viac (31.12.2007)
SME: Penzie sú už na Ústavnom súde (27.12.2007)
SME: Ako vyjsť s gastrolístkami (13.12.2007)
TREND: Sociálny systém čaká polrok neistoty (6.12.2007)
SME: Mzdy rastú, no nie dostatočne (1.12.2007)
Pravda: Zákon umožní vyhnúť sa vyšším odvodom (27.11.2007)
SME: Žiadať môžete až do konca decembra (21.11.2007)
SME: Mladí ľudia na penziu nemyslia (20.11.2007)
Správy STV: Predčasné dôchodky (18.11.2007)
TREND: Keď sa povie závislá práca (15.11.2007)
SME: Výnosy fondov sa budú porovnávať (13.11.2007)
SME: Vyššie odvody penzisti nepocítia (8.11.2007)
SME: Pracujúci o predčasný dôchodok neprídu (7.11.2007)
Pravda: Vybavenie penzie môže meškať (2.11.2007)
SME: Vláda ťahá invalidov z II. piliera (2.11.2007)
SME: Predseda SVB musí príjmy zdaniť (31.10.2007)
Pravda: Hlasovanie o dôchodkoch (30.10.2007)
TA3: Zmeny v dôchodkoch sú vo finále (29.10.2007)
Pravda: Vláda ušetrí na nemocenskom (26.10.2007)
Expres: Matky by si mali...(25.10.2007)
SME: Práca popri invalidnom dôchodku (17.10.2007)

Odvodové desatoro

Od 1. januára 2008 sa zvýšil maximálny možný vymeriavací základ na starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a odvod do rezervného fondu na štvornásobok priemernej mzdy - na 75044 Sk.

Súčasne sa však zaviedli obmedzenia pri výpočte osobného mzdového bodu pri výpočte dôchodkov a pri výpočte dávky v nezamestnanosti. Spolu s už existujúcimi obmedzeniami pri výpočte dôchodkov, ktoré znevýhodňujú ľudí s vyšším príjmom - a teda vyšším vymeriavacím základom, je to pre tých, čo lepšie zarábajú (ale nielen tých) možno tá povestná posledná kvapka, ktorá ich dovedie k úvahám, ako legálnym spôsobom znížiť svoj vymeriavací základ a tak znížiť výšku svojich odvodov - a ak sú zamestnancami tak i výšku odvodov ich zamestnávateľa.

Ukážme si desať možností, ako je možné v súlade so zákonmi Slovenskej republiky neplatiť z určitých príjmov odvody.

1. Zamestnanec (a jeho zamestnávateľ) neplatí odvody na sociálne a zdravotné poistenie napríklad z týchto príjmov:

• odstupné a odchodné
• náhrada za pracovnú pohotovosť
• odmeny pri životnom a pracovnom výročí zamestnanca
• odmeny pri odchode do starobného dôchodku
• plnenia nepeňažného charakteru poskytované zo zisku zamestnávateľa po zdanení
• plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru

2. Odvody sa neplatia z príjmov dosiahnutých na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Sú to dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti. Výnimkou je len garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ v úhrnnej výške 1,05% z takto vyplatených príjmov.

Pozor, výnimkou je zdravotné poistenie a osoba, ktorá nemá štatút poistenca štátu a nie je zamestnancom ani SZČO - pri príjme tohto charakteru vyššom ako cca 60000 Sk ročne musí doplácať poistné na zdravotné poistenie.

3. Odvody sa neplatia z príjmov, ktoré dosahuje fyzická osoba - nepodnikateľ - na základe rôznych zmlúv uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka: čo sú v praxi inominátna zmluva, zmluva o dielo, príkazná zmluva.

4. Odvody zo svojich príjmov neplatí prokurista obchodnej spoločnosti.

Pozor pri bodoch 3. a 4. je výnimkou zdravotné poistenie a osoba, ktorá nemá štatút zamestnanca ani SZČO - pri príjme tohto charakteru vyššom ako cca 60000 Sk ročne musí platiť (doplácať) poistné na zdravotné poistenie.

5. Štatutári a členovia štatutárnych orgánov právnickych osôb neplatia z príjmov za výkon svojej činnosti odvody na sociálne poistenie.

Pozor, odvody na zdravotné poistenie z týchto príjmov platia.

6. Živnostník pri akomkoľvek vysokom obrate neplatí odvody na sociálne poistenie, ak každý rok zruší a znovu založí živnosť, prípadne využije inštitút pozastavenia živnosti tak, aby každoročne k 1.7. živnosť nemal alebo ju mal pozastavenú.

7. Odvody (a ani dane) sa neplatia z podielov na zisku. Pozor, to platí len v prípade fyzickej osoby majetkovo zúčastnenej na právnickej osobe, ktorá podiely na zisku vypláca alebo fyzickej osoby, ktorá je štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá podiely na zisku vypláca.

Teda v prípade s.r.o. musí ísť o spoločníka, v prípade a.s. o akcionára, v prípade družstva o člena družstva. Štatutármi sú konatelia, predseda družstva, predseda predstavenstva, členmi štatutárnych orgánov sú členovia správnych a dozorných rád, kontrolných komisií atď.

V prípade ostatných osôb (zamestnancov bez majetkovej účasti) sa odvody z podielov na zisku platia.

8. Žiadne odvody sa neplatia z príjmov z prenájmu. Z príjmov z prenájmu vo výške do 24900 Sk sa (v zásade) dokonca neplatí ani daň.

9. Z autorských honorárov sa neplatia odvody na sociálne poistenie.

10. Odvody na sociálne a zdravotné poistenie sa neplatia z tzv. náhodných a príležitostných príjmov - príjmov dosiahnutých a zdanených podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Anketa: "Druhý pilier - vstúpite, vystúpite...?"

Ankety sa zúčastnilo 37 hlasujúcich. Výsledky:

• "Nie som v druhom pilieri a chcem doňho vstúpiť" = 3 hlasy (8% hlasujúcich)
• "Nie som v druhom pilieri a nechcem doňho vstúpiť" = 12 hlasy (32% hlasujúcich)
• "Som v druhom pilieri a chcem v ňom zostať" = 17 hlasov (45% hlasujúcich)
• "Som v druhom pilieri a chcem z neho vystúpiť" = 5 hlasov (13% hlasujúcich)