Materské v roku 2008 - diel VI.

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské.

V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V tretej časti sme popísali, ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení.

Vo štvrtej časti sme riešili ako získa materské a to čo najvyššie, budúca matka, ktorá nie je nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študuje alebo je nezamestnaná.

V piatej časti sme rozoberali možnosti získať čo najvyššie materské pre zamestnankyňu s nízkym platom.

V šiestej časti sa zameriame na budúce mamičky, ktoré sú povinne poistené ako SZČO.

Pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. vám známu mzdovú účtovníčku - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohla. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

Ak si ako SZČO platíte nemocenské poistenie zo základu blízkeho maximálnemu možnému vymeriavaciemu základu, tj. 30219 Sk mesačne, ďalej nečítajte. Materské budete mať vo výške okolo 16000 Sk mesačne, a reálne vyššie byť nemôže.

Ak si platíte nemocenské poistenie zo základu nižšieho ako 30000 Sk, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho základu v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu).

V takomto prípade máte dve možností ako si materské zvýšiť až na vyše 16000 Sk mesačne:

1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)

Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.

Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 8100 Sk (suma minimálnej mzdy).

Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 30219 Sk a vymeriavacieho základu, z ktorého platíte poistné ako SZČO. Napríklad ak máte ako SZČO vymeriavací základ 8100 Sk, tak uveďte vymeriavací základ 22119 Sk. Preto ide o rozdiel 30219 Sk a vymeriavacieho základu SZČO, lebo suma 30219 Sk je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať. Ak budete mať dve poistenia súčasne - SZČO a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 30219 Sk. Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 30219 a základu SZČO, Sociálna poisťovňa na sumu nad 30129 Sk pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len z 30219 Sk, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.

Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na celé Sk nahor. Napríklad pri vymeriavacom základe 22119 Sk je poistné na DNP 974 Sk mesačne.

Nárok na materské budete mať z nemocenského poistenia SZČO i z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako SZČO aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.

Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia SZČO aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.

Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia SZČO je váš vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu, obvykle to bude predchádzajúci rok).

Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.

Príklad

Pani Nataša je povinne poistená ako SZČO od 1.7.2007. V roku 2008 platí poistné zo základu 8100 Sk. Otehotnela, pôrod by mal byť 28.6.2009, na materské chce ísť k 15.4.2009.

Pani Nataša sa prihlási (ešte pred otehotnením) na dobrovoľné nemocenské poistenie k 1.9.2008 a určí si vymeriavací základ 22119 Sk mesačne (prečo práve ten, pozrite vyššie).

Pani Nataša bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Pre obe nemocenské poistenia platí, že poistenie trvalo viac ako 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO bude (12 x 8100) / 365 = 266,3014 Sk (rozhodujúce obdobie je rok 2008).

Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (4 x 22119) / 122 = 725,2132 Sk (rozhodujúce obdobie je 1.9.2008 - 31.12.2008).

Úhrn denných vymeriavacích základov je 991,5146 Sk. Materské je približne 545 Sk na deň, približne 16500 Sk mesačne.

2. Druhá (v praxi zrejme ťažko aplikovateľná) možnosť je pred nástupom na materskú zrušiť, prípadne pozastaviť živnosť a zamestnať sa

Zamestnať sa v zamestnaní pokiaľ možno s platom na úrovni maximálneho možného vymeriavacieho základu - aktuálne okolo 30219 Sk. Ďalší postup je rovnaký, ako v piatom dieli seriálu , bode 2. a tam pozrite príklad pani Ľuby.

Seriál "Materské v roku 2008" sa blíži k záveru. V nasledujúcom dieli si zosumarizujeme zásady, ako sa dá dosiahnuť čo najvyššia materská.

Materské v roku 2008 - diel V.

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské.

V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V tretej časti sme popísali, ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení.

V štvrtej časti sme riešili ako získa materské a to čo najvyššie, budúca matka, ktorá nie je nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študuje alebo je nezamestnaná.

V piatej časti sa pozrieme, ako môže získať čo najvyššie materské zamestnankyňa s nízkym platom.

Pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. vám známu mzdovú účtovníčku - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

Ak ste zamestnaná a máte v zamestnaní plat vyše 30000 Sk mesačne (a ak toto zamestnanie s takýmto platom máte už od roku 2007 a skôr), ani ďalej nečítajte. Vaše materské bude prakticky najvyššie možné, a žiadnym trikom ho nezvýšite.

Ak ale máte v zamestnaní plat nižší ako 30000 Sk, tak ak nič nepodniknete, budete mať materské mesačne približne 55% z vášho priemerného mesačného platu v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu). Napríklad ak ste mali plat 10000 Sk mesačne, materské bude okolo 5500 Sk mesačne.

Ak sa vám to máli, máte dve možností ako si materské zvýšiť na sumu vyše 16000 Sk mesačne:

1. Prihláste sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)

Pozor, na dobrovoľné nemocenské poistenie sa v zásade treba prihlásiť ešte pred otehotnením! A to preto, lebo materské z dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) vám priznajú len vtedy, ak DNP trvalo aspoň 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom.

Aby bola táto informácia úplná, treba dodať, že k dobe trvania samotného DNP sa pripočíta aj doba prípadného iného - už ukončeného - nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Ak by ste sa na DNP prihlásili až po otehotnení s tým, že sa k dobe DNP pripočíta aj doba predošlého už ukončeného nemocenského poistenia, prihlásiť sa na DNP treba najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. A to preto, lebo DNP musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské! Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské z DNP vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 8100 Sk (suma minimálnej mzdy).

Na DNP sa prihlásite tak, že vyplníte tlačivo "Registračný list fyzickej osoby". V ňom uveďte vymeriavací základ ako rozdiel sumy 30219 Sk a vášho platu. Napríklad ak máte plat 10000 Sk mesačne, tak uveďte vymeriavací základ 20219 Sk alebo pre zjednodušenie 20000 Sk. Preto rozdiel 30219 Sk a platu, lebo suma 30219 Sk je maximálny možný vymeriavací základ, ktorý môžete ako poistenec mať a ak budete mať dve poistenia súčasne - zamestnanca a DNP - tak sa spočítavajú vymeriavacie základy z oboch poistení a výsledná suma nesmie prekročiť 30219 Sk. Ak by ste na DNP platili zo základu vyššieho, ako suma rozdielu 30219 a platu, Sociálna poisťovňa na sumu nad 30129 Sk pri výpočte materského neprihliada - čiže ako by ste platili spolu len z 30219 Sk, hoci v skutočnosti zaplatíte poistné zo základu v súčte vyššieho.

Po prihlásení sa na DNP nezabudnite každý mesiac platiť poistné na DNP. Poistné je 4,4% z určeného vymeriavacieho základu, poistné sa zaokrúhľuje na celé Sk nahor. Napríklad pri vymeriavacom základe 20000 Sk je poistné na DNP 880 Sk mesačne.

Nárok na materské budete mať jednak z nemocenského poistenia zamestnanca, jednak z dobrovoľného nemocenského poistenia - ak splníte podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli nemocensky poistená ako zamestnanec aspoň 270 dní a aj podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli DNPO aspoň 270 dní.

Pripomínam, že pri tomto posudzovaní sa k obdobiu nemocenského poistenia, z ktorého si uplatníte nárok na materskú, sa pripočítajú aj obdobia prípadného predošlého už ukončeného nemocenského poistenia - napríklad predošlého už ukončeného zamestnania. Pri uplatňovaní nároku na materské aj z nemocenského poistenia zamestannca aj z DNP sa však predošlé už ukončené nemocenské poistenie zohľadní len raz.

Materské (na jeden deň) sa potom vypočíta ako 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období (ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu, obvykle to bude predchádzajúci rok).

Denný vymeriavací základ z DNP bude priemerný vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň dobrovoľného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.

Príklad

Pani Kornélia je zamestnaná vo firme Alfa od roku 2006. V roku 2008 mala plat 10000 Sk mesačne, v roku 2009 má plat 11000 Sk mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 15.10.2009, na materské chce ísť k 1.9.2009.

Pani Kornélia sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie (ešte pred otehotnením) k 1.1.2009 a určí si vymeriavací základ 19000 Sk mesačne (11000 v zamestnaní + 19000 = 30000).

Pani Kornélia bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení. Dobrovoľné nemocenské poistenie bude trvať najmenej 270 dní pred pôrodom (vznik DNP 1.1.2009, pôrod 15.10.2009).

Denný vymeriavací základ z poistenia zamestnanca bude približne (12 x 10000) / 365 = 328,7672 Sk (rozhodujúce obdobie je rok 2008).

Denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia bude (8 x 19000) / 243 = 625,5145 Sk (rozhodujúce obdobie je 1.1.2009 - 31.8.2009).

Úhrn denných vymeriavacích základov je 954,2817 Sk. Materské bude približne 525 Sk na deň, približne 16000 Sk mesačne.

2. Ukončite súčasné slabšie platené zamestnanie a nájdite si pred nástupom na materské nové, lepšie platené zamestnanie

Elegantnejší spôsob ako dobrovoľné nemocenské poistenie je riešenie č.2 - zmena slabo plateného zamestnania ešte pred nástupom na materské za iné zamestnanie.

Stačí tak urobiť pár týždňov, či dokonca pár dní pred nástupom na materské.

Zaujímavé pritom je, že nemusíte zmeniť zamestnávateľa - pokojne môžete ukončiť súčasný pracovný pomer a s tým istým zamestnávateľom uzavrieť nový pracovný pomer - aby bolo všetko kóšer, tak na inú pracovnú pozíciu a pod. Zdôrazňujem, nestačí zmena platu - treba ukončiť súčasný pracovný pomer, zaslať do Sociálnej poisťovne odhlášku zamestnanca a na druhý deň alebo o pár dní neskôr (odporúčam hneď na druhý deň, aby nevznikol problém so zdravotným poistením - tých pár dní by ste boli dobrovoľne nezamestnaná osoba) uzavrieť nový pracovný pomer a zaslať do Sociálnej poisťovne prihlášku zamestnanca.

Na materské si potom uplatníte nárok z nového zamestnania. Dôležité je - aby bola materská čo najvyššia, v novom zamestnaní (v novom pracovnom pomere) by ste mali mať plat čo najbližší sume 30219 Sk, čiže sume maximálneho možného vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie.

Nárok na materské z nového nemocenského poistenia budete mať - ak spĺňate podmienku, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom ste boli (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní. K dobe trvania nového zamestnania sa pritom započíta doba predošlého už ukončeného zamestnania plus prípadné ďalšie predošlé už ukončené doby nemocenského poistenia.

Materské na deň sa určí ako 55% z denného vymeriavacieho základu z nového zamestnania.

Denný vymeriavací základ z nemocenského poistenia zamestnanca je váš priemerný plat pripadajúci na jeden kalendárny deň v zamestnaní v rozhodujúcom období. Ako sa určí rozhodujúce obdobie nájdete v druhom dieli seriálu.

Príklad

Pani Ľuba je zamestnaná vo firme Alfa od 1.10.2007. Má plat 18000 Sk mesačne. Otehotnela, pôrod by mal byť 25.12.2008, na materské chce ísť k 15.11.2008.

Pani Ľuba k 31.10.2008 ukončí pracovný pomer vo firme Alfa. Od 1.11.2008 sa zamestná vo firme Beta. Vo firme Beta bude mať plat 30000 Sk, za dni od 1.11.2008 do 14.11.2008 pred nástupom na MD zarobí alikvótnych (za 14 kal. dní) 14000 Sk.

Pani Ľuba bude mať nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca vo firme Beta. K dobe nem. poistenia vo firme Beta sa pripočíta doba predošlého nem. poistenia vo firme Alfa. Podmienku 270 dní nem. poistenia tak bez problémov splní.

Denný vymeriavací základ bude 14000 / 14 = 1000 Sk (rozhodujúce obdobie je 1.11.2008 - 14.11.2008).

Materské bude 550 Sk na deň, čiže 16500 až 17050 Sk na mesiac.

Materské v roku 2008 - diel IV.

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské.

V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V tretej časti sme popísali, ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení.

V štvrtej časti sa pozrieme ako získať materské a to čo najvyššie, ak vôbec nie ste nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študujete alebo ste doktorandka.

Pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. vám známu mzdovú účtovníčku - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

Ak ste doteraz neboli nemocensky poistená (napríklad preto, lebo ešte len študujete alebo ste začali podnikať a nie ste ešte povinne nemocensky poistená ako SZČO), tak nutnou podmienkou na získanie materského je samozrejme existencia nemocenského poistenia.

Ak chcete získať materské, musíte sa prihlásiť v Sociálnej poisťovni (SP) ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO).

Pozor, ak ste v posledných dvoch rokoch nemali žiadne nemocenské poistenie, musíte sa v SP prihlásiť ako DNPO ešte pred otehotnením! A to preto, lebo podmienkou na získanie materského je, aby ste boli nemocensky poistená aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom. Tehotenstvo trvá približne 40 týždňov, to je 280 dní - preto zdôrazňujem: ak chcete mať istotu, že materské mať budete, treba sa v SP prihlásiť pred otehotnením.

Ak ste ale v období posledných dvoch rokov pred otehotnením mali nemocenské poistenie - napríklad mali ste zamestnanie, dobrovoľné nemocenské poistenie alebo ste boli povinne poistená SZČO, s prihlasovaním do SP ako DNPO sa ponáhľať nemusíte. Stačí, ak sa ako DNPO prihlásite najneskôr v 8.-mom týždni tehotenstva. (prečo do 8.-ho týždňa si vysvetlíme ďalej). Treba si samozrejme spočítať, či trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia do dňa pôrodu, spolu so započítaním predošlého nemocenského poistenia za dva roky dozadu, bude spolu najmenej požadovaných 270 dní.

Skrátka: pri prihlásení sa v SP ako DNPO treba rešpektovať zásadu, že trvanie nového dobrovoľného nemocenského poistenia spolu s prípadným predošlým nemocenským poistením bude najmenej 270 dní v období dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu.

Prihlásiť sa v SP ako DNPO znamená osobne zájsť do miestne príslušnej pobočky SP podľa miesta trvalého pobytu a vyplniť tzv. "Registračný list fyzickej osoby" s tým, že sa prihlasujete na dobrovoľné nemocenské poistenie.

Ak chcete mať materské čo najvyššie, čiže v súčasnosti je to okolo 16500 Sk mesačne, v Registračnom liste uveďte vymeriavací základ 30219 Sk. Je to najvyššia možná suma (s platnosťou do 30.6.2009, od 1.7.2009 sa táto suma zvýši). Materské bude približne 55% z uvedeného vymeriavacieho základu (pozor, píšem to na tomto mieste zjednodušene, presný postup pri výpočte materského nájdete v druhom dieli seriálu).

Ak uvediete vymeriavací základ ako sumu 30219 Sk, budete každý mesiac platiť poistné 4,4% zo základu, zo základu 30219 Sk je to 1330 Sk (vypočítané poistné sa zaokrúhľuje na celé Sk nahor). Ak budete platiť poistné nie za celý mesiac ale len za jeho časť, suma poistného sa prepočíta alikvótne podľa počtu dní, za ktoré poistné platíte.

Poistné potom prestávate platiť ku dňu ku ktorému začnete poberať materské.

Pozor - na to, aby ste mali materské v zaujímavej výške - čiže 55% z vami určeného vymeriavacieho základu (55% zo základu 30219 Sk a materská približne 16500 Sk mesačne), je dôležité rešpektovať ešte jednu zásadu:

Dobrovoľné nemocenské poistenie musí trvať aspoň 26 týždňov pred nástupom na materské!

Ak by trvalo menej, tak ak aj spĺňate podmienku existencie nemocenského poistenia najmenej 270 dní v období posledných dvoch rokov pred pôrodom, materské vám síce priznajú - ale nie vo výške 55% z vymeriavacieho základu, z ktorého ste platili poistné pred nástupom na materskú, ale len 55% zo sumy 8100 Sk (suma minimálnej mzdy).

Zrekapitulujme si to:

1. Nárok na materskú máte vtedy, ak ste v období posledných dvoch rokov pred skutočným dňom pôrodu mali nemocenské poistenie aspoň 270 dní.

Pre budúce matky, ktoré nemocenské poistenie predtým nemali, je preto dôležité, aby sa v SP prihlásili na dobrovoľné nemocenské poistenie ešte pred otehotnením.

Budúce matky, ktoré predtým boli nemocensky poistené, sa s prihláškou na dobrovoľné nemocenské poistenie ponáhľať nemusia - stačí, ak sa prihlásia v SP až vo 8.-mom týždni tehotenstva (ak po započítaní predošlého nemocenského poistenia dva roky spätne odo dňa pôrodu budú mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia).

2. Aby bola materská skutočne v zaujímavej výške - teda ideálne vo výške 55% z 30219 Sk, čiže cca 16500 Sk mesačne - treba sa na dobrovoľné nemocenské poistenie prihlásiť v každom prípade najneskôr vo 8.-mom týždni tehotenstva a určiť si čo najvyšší vymeriavací základ (30219 Sk). Ak by "čerstvé" dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov pred nástupom na materskú, SP by priznala materskú len vo výške 55% zo sumy minimálnej mzdy (aktuálne 55% z 8100 Sk).

Na materskú sa pritom nastupuje 8 až 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu (de facto môžete na materskú nastúpiť povedzme 4 týždne pred predpokladaným dňom pôrodu, zákon to nevylučuje).

Pozrime sa na to ešte raz z iného uhla pohľadu

1. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom neboli nemocensky poistená - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie treba pred otehotnením a zvoliť si vymeriavací základ najvyšší možný - v súčasnosti (platí do 30.6.2009) je to suma 30219 Sk.

2. Ak ste v posledných dvoch rokoch pred pôrodom boli nemocensky poistená aspoň 2-3 mesiace - prihlásiť sa v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie stačí do 8.-ho týždňa tehotenstva a treba si zvoliť vymeriavací základ najvyšší možný, čiže 30219 Sk.

Príklady

Jana je absolventka VŠ. Začala podnikať na živnosť, povinne poistená ako SZČO ešte nie je. Je vydatá, s manželom plánujú potomka. K 1.9.2008 sa v SP prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 30219 Sk. Od septembra 2008 platí mesačne poistné 1330 Sk (splatnosť poistného je do 8.-ho dňa nasledujúceho mesiaca).

V novembri 2008 otehotnie. Dátum pôrodu lekár stanovil na 10.8.2009. Jana požiada o materské od 1.7.2009. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac jún 2009. Spolu teda zaplatí poistné za 10 mesiacov, v celkovej výške 13300 Sk.

Jane sa narodí dieťa 4.8.2009.

Nárok na materské Jana mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (4.8.2007 až 3.8.2009) bola nemocensky poistená (dni od 1.9.2008 do 3.8.2009) viac než požadovaných 270 dní.

Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 1.9.2008 - 31.12.2008 (viď druhý diel seriálu). Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (1.9.2008) do dňa nástupu na materské (1.7.2009) prešlo s rezervou viac ako 26 týždňov, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Jana poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.

Denný vymeriavací základ je: 4 (mesiace) x 30219 Sk deleno 122 dní (1.9.2008 - 31.12.2008) = 990,7869 Sk.

Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 990,7869 Sk = 544,93 Sk na deň, približne 16560 Sk na mesiac, za 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 106800 Sk.

Rekapitulácia: Pani Jana zaplatí poistné 13300 Sk a dostane materské celkom 106800 Sk.
..................................
.
Kamila mala od 1.1.2007 do 30.4.2008 zamestnanie (pracovný pomer). V súčasnosti zamestnaná nie je, nepodniká. Ako zamestnanec bola do 30.4.2008 nemocensky poistená.

Kamila otehotnela (približne) 1.8.2008. Lekár stanovil termín pôrodu na 25.4.2009.

Kamila sa prihlási k 15.9.2008 v SP na dobrovoľné nemocenské poistenie, vymeriavací základ si určí ako 30219 Sk. Za september 2008 za 16 dní zaplatí poistné 710 Sk (1330 deleno 30, krát 16). Za október 2008 a nasledujúce mesiace platí mesačne poistné 1330 Sk.

Kamila požiada o materské od 18.3.2009. Poistné poslednýkrát zaplatí za mesiac marec 2009 vo výške 730 Sk (1330 deleno 31, krát 17) . Spolu teda zaplatí poistné za približne 6 mesiacov, v celkovej výške 8090 Sk.

Kamile sa narodí dieťa 27.4.2009.

Nárok na materské Kamila mať bude, pretože v období dvoch rokov pred pôrodom (27.4.2007 až 26.4.2009) bola nemocensky poistená (od 27.4.2007 do 30.4.2008 ako zamestnanec, od 15.9.2008 do 26.4.2009 ako dobrovoľne poistená) s veľkou rezervou viac než požadovaných 270 dní.

Materské sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako 15.9.2008 - 31.12.2008 (viď druhý diel seriálu). Od prihlásenia sa na dobrovoľné nemocenské poistenie (15.9.2008) do dňa nástupu na materské (18.3.2009) prejde 26 týždňov a 2 dni, preto sa materské vypočíta zo základu, z ktorého platila Kamila poistné v rozhodujúcom období a nie ako 55% z minimálnej mzdy.

Denný vymeriavací základ je: 16117 Sk (september od 15.-ho) + 3 x 30219 Sk (október - december deleno 108 dní (15.9.2008 - 31.12.2008) = 988,6482 Sk.

Materské je 55% z denného vymeriavacieho základu, 55% z 988,6482 Sk = 543,76 Sk na deň, približne 16530 Sk na mesiac, za 28 týždňov trvajúcu materskú (196 dní) približne 106580 Sk.

Rekapitulácia: Pani Kamila zaplatí poistné 8090 Sk a dostane materské celkom 106580 Sk.

Na záver

Myslím, že ide o slušné zhodnotenie: za "vklad" 8 až 13 tisíc získať "výnos" vyše 106 tisíc. Ktorej rodine by to nepomohlo...

V nasledujúcej časti preskúmame možnosti budúcej matky - zamestnankyne.

Odvody od 1.7.2008 do 31.12.2008

Súhrn sadzieb, výnimiek, minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov (VZ) pre výpočet poistného na sociálne a zdravotné poistenie. Údaje platia v období od 1.7.2008 do 31.12.2008.

Nemocenské poistenie

• Zamestnanec 1,4%
• Zamestnávateľ 1,4%
• SZČO 4,4%
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba 4,4%
• VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 30219 Sk

Starobné poistenie

• Zamestnanec 4%
• Zamestnávateľ 14% (za zamestnanca - sporiteľa 5% do I. piliera a 9% do II. piliera)
• SZČO 18% (sporiteľ 9% do I. piliera a 9% do II. piliera)
• Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba 18% (sporiteľ 9% do I. piliera a 9% do II. piliera)
• VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk

Invalidné poistenie

• Zamestnanec 3%
• Zamestnávateľ 3%
• SZČO 6%
• Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba 6%
• VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk

Úrazové poistenie

• Zamestnanec neplatí
• Zamestnávateľ 0,8%
• SZČO neplatí
• Dobrovoľné úrazové poistenie možné nie je
• VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - neobmedzený

Garančné poistenie

• Zamestnanec neplatí
• Zamestnávateľ 0,25%
• SZČO neplatí
• Dobrovoľné garančné poistenie možné nie je
• VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 30219 Sk

Poistenie v nezamestnanosti

• Zamestnanec 1%
• Zamestnávateľ 1%
• SZČO neplatí
• Dobrovoľne poistená osoba 2%
• VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk

Rezervný fond

• Zamestnanec neplatí
• Zamestnávateľ 4,75%
• SZČO 4,75%
• Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba 4,75%
• VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 80584 Sk

Zdravotné poistenie

• Zamestnanec 4%
• Zamestnávateľ 10%
• SZČO 14%
• Dobrovoľne nezamestnaná osoba - samoplatiteľ 14%
• VZ minimálny - maximálny 8100 Sk - 56283 Sk (pre dobrovoľne nezamestnanú osobu - samoplatiteľa, je minimálny VZ 5361 Sk)

Zdravotné poistenie osoba ZPS

• Zamestnanec 2%
• Zamestnávateľ 5%
• SZČO 7%
• Dobrovoľne nezamestnaná osoba (samoplatiteľ) 7%
• VZ minimálny - maximálny 4050 Sk - 56283 Sk

Jednotlivé sumy poistného sa vždy zaokrúhľujú na celé Sk nahor.

Výnimky pri platení poistného

Povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca sa nevzťahuje na:

• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č.312/2001 Z.z. o štátnej službe, č.154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, č.315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore),
• väzňa,
• osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok,
• osobu ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
• osobu ktorej bol priznaný invalidný dôchodok pri poklese vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec:

• ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
• ktorému bol priznaný starobný dôchodok.

Poistné na invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za uvedených zamestnancov.

Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie je od 1.10.2007 do 31.12.2008 suma 8100 Sk s výnimkami:

• 6075 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
• 4050 Sk, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, a ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,
• suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas,
• suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa,
  suma pracovnej odmeny fyzickej osoby vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce,
• minimálny vymeriavací základ nie je určený v prípade garančného a úrazového poistenia zamestnanca na dohodu.

Alikvótne krátenie najnižšej a najvyššej možnej sumy vymeriavacieho základu v sociálnom poistení - ak poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo počas kalendárneho mesiaca boli obdobia, za ktoré sa poistné neplatí podľa § 140, najnižšia a najvyššia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ pripadajúci na jeden kalendárny deň sa vynásobí počtom kalendárnych dní poistenia.

Polovičné sadzby na zdravotné poistenie majú:

• osoby poberajúce invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, čiže osoby, ktorým ešte nebola prehodnotená invalidita podľa nového zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
• osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení sú osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% a poberajú invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č.461/2003 Z.z.,
• osoby ktoré sú držiteľmi preukazu ŤZP, vydaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (miera ich funkčného postihnutia je 50% a viac),
• pozor, od 1.5.2008 polovičnú sadzbu poistného na zdravotné poistenie už nemajú osoby, ktorým bola prehodnotená invalidita podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení sú osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20% ale najviac o 40% (čiže po prehodnotení nepoberajú invalidný dôchodok ale pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť majú najmenej 20%).

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca v zdravotnom poistení je daný väzbou na zákon o minimálnej mzde (od 1.1.2008 až do 31.12.2008 sa používajú sumy minimálnej mzdy platné k 1.1.2008).

Minimálny vymeriavací základ SZČO na zdravotné poistenie je od 1.1.2008 do 31.12.2008 suma 8100 Sk. Minimálny preddavok je suma 1134 Sk, pri sadzbe 7% suma 567 Sk. Ak SZČO je súčasne zamestnancom, študentom, starobným alebo invalidným dôchodcom, minimálny základ pre platenie preddavkov pre neho nie je stanovený a môže platiť preddavok nižší ako sumy uvedené v predošlej vete (a ak preddavok vychádza menej ako 100 Sk, neplatí ho vôbec).

Minimálny vymeriavací základ samoplatiteľa na zdravotné poistenie je od 1.1.2008 do 31.12.2008 v zásade suma 5361 Sk. Minimálny preddavok je v zásade suma 751 Sk, pri sadzbe 7% v zásade suma 376 Sk.

Alikvótne krátenie najnižšej možnej sumy vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení zamestnanca - ak sa poistné platí len za časť kalendárneho mesiaca, najnižšia možná suma VZ sa upraví tak, že VZ pripadajúci na jeden pracovný deň sa vynásobí počtom pracovných dní, za ktoré sa platí poistné.

Najvyššia možná suma vymeriavacieho základu v zdravotnom poistení sa za žiadnych okolností nekráti.

Druhý pilier: Vstup po 1.7.2008

Po 1.7.2008 dostávam veľa otázok, v ktorých sa ma najmä mladí ľudia (ale aj ich rodičia) pýtajú, ako je to vlastne s možnosťou vstupu do druhého piliera v prípade absolventov, ktorí v týchto dňoch získali svoje prvé zamestnanie, či začali podnikať.

V skratke možno povedať toto:

Mladí ľudia, ktorí sú ročníky 1986 a staršie, ak v období od 1.1.2005 až doteraz neboli dôchodkovo poistení - nemali zamestnanie, neboli povinne poistenou SZČO, neboli prihlásení v SP ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba - môžu do druhého piliera vstúpiť len počas 30 dní od vzniku dôchodkového poistenia. Znamená to, že ak takáto osoba ak chce byť v druhom pilieri, má čas 30 dní od vzniku zamestnania (pracovný pomer) alebo odo dňa vzniku povinného dôchodkového poistenia SZČO alebo odo dňa vzniku dobrovoľného dôchodkového poistenia na podpis zmluvy s DSS.

Inak je to v prípade ročníkov 1987 a mladších. Tí môžu do druhého piliera vstúpiť počas 6 mesiacov od vzniku dôchodkového poistenia.Znamená to, že takáto osoba ak chce byť v druhom pilieri, má čas 6 mesiacov od vzniku zamestnania (pracovný pomer) alebo odo dňa vzniku povinného dôchodkového poistenia SZČO alebo odo dňa vzniku dobrovoľného dôchodkového poistenia na podpis zmluvy s DSS.

Pozor si pritom treba dať na to, že zmluva s DSS bude zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni a teda platná vtedy, ak v deň podpisu zmluvy bola daná osoba dôchodkovo poistená - mala zamestnanie alebo bola povinne poistenou SZČO alebo bola prihlásená v SP ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

Podrobnosti sa dočítate vo voľne dostupnom článku v internetovej encyklopédií mzdárov http://www.drak.porada.sk/. Kliknite tu: http://www.porada.sk/t86090-vstup-do-druheho-piliera-po-1-7-2008-a.html

Materské v roku 2008 - diel III.

V prvej časti seriálu príspevkov o materskej sme vysvetlili, kedy vzniká nárok na materské,

V druhej časti sme si ukázali, ako sa vypočíta výška materského.

V tretej časti rozoberieme ako sa postupuje v prípade, ak má budúca matka viacero nemocenských poistení. Je to dôležité, pretože je to jedna z ciest ako si zvýšiť materské.

Znova na úvod: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať malý špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

NÁROK NA MATERSKÉ Z VIACERÝCH NEMOCENSKÝCH POISTENÍ

V prípade poistenkyne, ktorá má viacero nemocenských poistení súčasne, napríklad:

• má dve a viac zamestnaní (pracovné pomery),
• má zamestnanie a je aj povinne nemocensky poistená ako SZČO,
• má zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,
• je povinne nemocensky poistená ako SZČO a je aj dobrovoľne nemocensky poistená,

sa postupuje podľa § 58 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku - teda i nárok na materské - sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, osobitne sa posudzuje za každé zamestnanie, či má z povinného nemocenského poistenia zamestnanca nárok na materské - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu (viď prvá časť seriálu). Ak v oboch zamestnaniach podmienky spĺňa, bude mať nárok na materské z oboch nemocenských poistení zamestnanca.

Podobne ak má poistenkyňa zamestnanie a je aj dobrovoľne nemocensky poistená, osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca - teda či spĺňa podmienky pre povinne nemocensky poistenú zamestnankyňu, a osobitne sa posudzuje, či má nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia - teda či spĺňa podmienky pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Ak spĺňa podmienky aj ako zamestnanec, aj ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, bude mať nárok na materské aj z nemocenského poistenia zamestnanca, aj z dobrovoľného nemocenského poistenia.

Tu treba pripomenúť ešte raz, že najdôležitejšia podmienka, a to podmienka trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, sa posudzuje osobitne pre jednotlivé existujúce nemocenské poistenia.

Podľa výkladu Sociálnej poisťovne sa pri posudzovaní nároku na materské do požadovanej doby 270 dní k dňom nemocenského poistenia, z ktorého sa žiada o materské, pripočítajú len dni už ukončeného nemocenského poistenia zamestnanca alebo SZČO alebo dobrovoľného nemocenského poistenia. Pričom pri uplatňovaní nároku na materské z viacerých nemocenských poistení sa predošlé - už ukončené nemocenské poistenie, zohľadní iba raz - čiže dni trvania už ukončeného nemocenského poistenia sa pripočítajú len k jednému z trvajúcich nemocenských poistení, z ktorých sa uplatňuje nárok na materské.

Príklad

Pani Kamila je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2006 doteraz. Ako SZČO si platí poistné z minimálneho základu - od januára do septembra 2007 to bola suma 7600 Sk, od októbra 2007 je to suma 8100 Sk.

Pani Kamila je tehotná a chcela by mať materské vyššie ako len to, čo sa vypočíta z odvodov SZČO. Pani Kamila sa preto ešte pred otehotnením od 1.2.2008 prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a pr edobrovoľné nemocenské poistenie si určila vymeriavací základ 20000 Sk.

Na materské pani Kamila odchádza 1.12.2008. Nárok na materské bude mať aj z povinného nemocenského poistenia SZČO aj z dobrovoľného nemocenského poistenia - pretože z pohľadu oboch poistení bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená aspoň 270 dní.

Výpočet materského z povinného nemocenského poistenia SZČO

Rozhodujúce obdobie v povinnom nemocenskom poistení SZČO je rok 2007.

Denný vymeriavací základ je suma (9 x 7600 + 3 x 8100) / 365 = 253,9727 Sk.

Výpočet materského z dobrovoľného nemocenského poistenia

Rozhodujúce obdobie v dobrovoľnom nemocenskom poistení je február až november 2007.

Pretože dobrovoľné nemocenské poistenie pred nástupom na materské trvalo viac, ako 26 týždňov, z dobrovoľného nemocenského poistenia sa denný vymeriavací základ určí obvyklým spôsobom: (10 x 20000)/303 = 660,0661 Sk.

Materské pani Kamily bude vo výške 55% z úhrnu denných vymeriavacích základov, teda 55% zo súčtu (253,9727 + 660,0661) Sk = 55% z 914,0388 Sk = približne 503 Sk na deň, približne 15300 Sk mesačne.

Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na materské z viacerých nemocenských poistení, materské sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky materského z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na materské, a materská sa vypláca len jedna. To sme videli v predchádzajúcom príklade - pani Kamile bude Sociálna poisťovňa vyplácať len jednu sumu materského - avšak vypočítanú ako súčet z oboch nemocenských poistení - viď predchádzajúci príklad.

Avšak pozor!

Podľa § 58 ods. 3 zákona úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa § 58 ods. 2 zákona, je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské.

Znamená to, že ak sa materské vypočítava z viacerých nemocenských poistení, tak úhrn denných vymeriavacích základov je zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom poistenkyňa odchádza na materské, deleno počet dní tohto mesiaca.

V druhom polroku 2008 sú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na materské z viacerých nemocenských poistení nasledovné:

júl. august, október, december: 30219 / 31 = 974,8065 Sk

september, november: 30219 / 30 = 1007,30 Sk

Na záver tejto časti poznámka k plateniu poistného

Podľa § 138 ods. 19 zákona, poistné, ktoré poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk).

Napríklad ak má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí poistenkyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnankyňa zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnankyne, nie zamestnávateľa.

V budúcej časti sa dočítate

V ďalšej časti si ukážeme, ako získať materské a to čo najvyššie, ak vôbec nie ste nemocensky poistená - napríklad ak ešte len študujete alebo ste doktorandka.

Materské v roku 2008 - diel II.

V druhej časti seriálu príspevkov o materskej popíšeme, ako sa vypočíta výška materského.

Opätovne pripomínam: Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

VÝPOČET VÝŠKY MATERSKÉHO

Výška materského na jeden deň je dané ako suma 55 % z tzv. denného vymeriavacieho základu (prípadne pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Podľa § 55 zákona, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, teda i materského, je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Čiže postupujeme takto:

1. Určíme rozhodujúce obdobie

2. Spočítame vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období

3. Spočítame počet dní (kalendárnych) v rozhodujúcom období

4. Denný vymeriavací základ získame ako súčet vymeriavacích základov (bod 2.) deleno počet dní (bod 3.)

Jednotlivé kroky si ďalej podrobne vysvetlíme.

ROZHODUJÚCE OBDOBIE

Pri výpočte denného vymeriavacieho základu musíme najskôr správne stanoviť rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona.

Rozhodujúce obdobie je v zásade dané podľa toho, kedy poistenkyni vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého si nárokuje materské.

Napríklad podľa § 20 zákona povinné nemocenské poistenie zamestnankyne v pracovnom pomere vzniká odo dňa vzniku pracovného pomeru.

Poznámka. V prípade, že zamestnankyňa s tým istým zamestnávateľom opakovane uzatvára a ukončuje pracovný pomer, pre posúdenie trvania rozhodujúceho obdobia je dôležitý len ostatný uzatvorený pracovný pomer. Na predošlé, už ukončené pracovné pomery sa pri určovaní
rozhodujúceho obdobia neprihliada.

Príklad

Pani Denisa bola v spoločnosti Karpaty zamestnaná od 1.7.2003 do 31.3.2008. Potom bola tri mesiace bez zamestnania. Od 1.7.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín. Pre posúdenie rozhodujúceho obdobia pri výpočte denného vymeriavacieho základu je dôležité odkedy trvá jej ostatný pracovný pomer - teda od 1.7.2008. Na obdobie jej zamestnania do 31.3.2008 pri výpočte denného vymeriavacieho základu neprihliadame.

Podľa § 21 zákona povinné nemocenské poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok povinného minimálneho vymeriavacieho základu (k 1.júlu 2008 šlo o hranicu 12 x 8100 Sk = 97200 Sk).

Podľa § 23 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky

Rozhodujúce obdobie sa určí nasledovne:

1. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku dva a viac rokov predchádzajúcom kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok, predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Dana je nepretržite zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2005. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2007. V prípade, že bude žiadať o materské v roku 2009, bude rozhodujúce obdobie dané ako rok 2008. Atď.

2. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárny rok, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, v ktorom nemocenské poistenie vzniklo.

Príklad

Pani Dorota je živnostník od apríla roku 2006. Za rok 2006 dosiahla príjem zo živnosti vo výške 200000 Sk. Od 1.7.2007 sa prihlásila v Sociálnej poisťovni na povinné nemocenské poistenie ako SZČO. Za rok 2007 dosiahla pani Dorota príjem zo živnosti vo výške 300000 Sk. K 30.6.2008 jej preto nezaniklo povinné nemocenské poistenie, ale pokračovalo ďalej. Povinné nemocenské poistenie potrvá až do 30.6.2009, kedy sa posúdi, či príjem pani Doroty za rok 2008 bude vyšší ako dvanásťnásobok vtedy platnej minimálnej mzdy. Atď.

Ak by pani Dorota požiadala o materské v roku 2008, bude rozhodujúce obdobie dané ako obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.

3. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho mesiac, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Darina nie je zamestnancom, nepodniká. Pani Darina bola počas celého roka 2007 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 31.12.2007 sa odhlásila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Pani Darina na jar 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 11.12.2008.

Pani Darina sa k 15.4.2008 znovu prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. K 16.10.2008 požiadala v Sociálnej poisťovni o materské.

Nárok na materské mať bude, pretože pri zohľadnení skutočnosti, že počas celého roka 2007 bola dobrovoľne nemocensky poistená, s rezervou dosiahne v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu viac ako 270 dní nemocenského poistenia.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Darina platila poistné za obdobie od 15.4.2008 do 30.9.2008. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v roku 2007, sa nezohľadní.

4. Ak vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom sa žiada o materské.

Príklad

Pani Edita bola zamestnankyňou spoločnosti Karpaty od 1.1.2007 do 30.9.2008, kedy dohodou rozviazala pracovný pomer. Dňa 2.10.2008 sa zamestnala v spoločnosti Devín.

Pani Edita je tehotná. Lekár určil dátum pôrodu na 15.12.2008. O materské požiada pani Edita k 20.10.2008.

Nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude, pretože v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu bola viac ako 270 dní povinne nemocensky poistená.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu a teda i pre určenie výšky materského, je obdobie od 2.10.2008 do 20.10.2008. Výška materského bude závisieť od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého pani Edita platila poistné za uvedené obdobie. Vymeriavací základ a tým i suma poistného, ktoré zaplatila v predchádzajúcom pracovnom pomere, hoci to bolo u toho istého zamestnávateľa, sa nezohľadní.

5. Ak vzniklo nemocenské poistenie v deň, v ktorom sa žiada o materské, rozhodujúce obdobie sa určiť nedá a v takomto prípade sa nemocenská dávka určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu (viď ďalej).

6. Ak sa žiada o materské v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Príklad

Pani Elena bola zamestnancom spoločnosti Devín od 1.3.2007 do 30.9.2008. Po skončení zamestnania iné zamestnanie nemala. K 5.12.2008 požiadala o materské – príslušné podmienky spĺňa. Keďže žiada o materské v ochrannej lehote (ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca), bude mať nárok na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa určí k dňu zániku nemocenského poistenia zamestnanca, teda k 30.9.2008. Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.3.2007 do 31.12.2007.

Pozor

Po novele zákona účinnej od 1.8.2006 pri určení rozhodujúceho obdobia sa prerušenie povinného nemocenského poistenia (zamestnanca alebo SZČO) - napríklad počas neplateného voľna alebo počas OČR trvajúcej viac ako 10 dní - nepovažuje za zánik a vznik povinného nemocenského poistenia. Prerušenie povinného nemocenského poistenia pri určení rozhodujúceho obdobia neberieme do úvahy.

VÝPOČET DENNÉHO VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Pozor v prípade poistenkyne, ktorá má súčasne viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods.19 zákona, poistné, ktorá poistenkyňa zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2008 do 30.6.2009 ide o sumu 30219 Sk). Ak by sa tak aj stalo, poistné zaplatené „nad rámec zákona“ Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu nezohľadní (a naviac zaplatené poistné by mala poistenkyni vrátiť).

Ak napríklad má poistenkyňa dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí ona i jej zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 30219 Sk). V druhom zamestnaní platí zamestnankyňa poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 30219 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 30219 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.

Podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:

• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
• v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
• v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
• v období ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu účasti na štrajku.

Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:

• v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
• v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
• v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
• od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:

• v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.

Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:

• v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
• od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:

• v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
• v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.

Poznámka. V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.

Príklad

Pani Gabriela je zamestnaná v spoločnosti Devín od 1.1.2004. O materské žiada k 6.11.2008 – rozhodujúce obdobie je rok 2007.

Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa spočítajú mesačné vymeriavacie základy zamestnankyne, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2007. Spolu je to suma 200000 Sk.

Pani Gabriela bola v roku 2005 18 dní práceneschopná a 2 dni mala neplatené voľno. Tieto dni sa od počtu dní roka 2007 odpočítajú.

Denný vymeriavací základ je: 200000/345 = 579,7102 Sk

Príklad

Pani Gita je povinne nemocensky poistená ako SZČO od 1.7.2007. Pani Gita požiada o materské od 13.11.2008.

Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.

Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Gita platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2007, je suma 3 x 7600 + 3 x 8100 = 47100 Sk (poistné platila z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).

Obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO. Takéto dni sa však nevyskytli.

Výpočet denného vymeriavacieho základu: 47100 Sk / 184 dní = 255,9783 Sk

Príklad

Študentka Iveta sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2007. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 28142 Sk. Od 1.1.2008 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 8100 Sk.

Iveta v januári 2008 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.10.2008.

Iveta požiada o materské k 20.8.2008. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu uplynie viac ako 270 dní.

Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007.

Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Iveta platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 28142 = 28142 Sk.

Obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.

Výpočet denného vymeriavacieho základu: 28142 Sk / 31 dní = 907,8065 Sk

PRAVDEPODOBNÝ DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD

Podľa § 57 zákona sa výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak:

• poistenkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
• poistenkyňa nastupuje na materské v deň vzniku nemocenského poistenia alebo
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred nástupom na materské.

Podľa § 57 ods.2 zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v období od 1.10.2007 do 31.12.2008 je minimálna mzda 8100 Sk).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Príklad

Pani Inge vznikol pracovný pomer 1.11.2008 a hneď v tento deň požiadala o materské – nárok na materské má, pretože v posledných dvoch rokoch pred očakávaným dňom pôrodu bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec viac ako 270 dní v predošlých zamestnaniach.

Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 25000 Sk plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby pracovala, by bol v novembri 2008 vo výške 30000 Sk. Z toho jedna tridsiatina je 1000 Sk, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška materského.

Materské bude 55% z 1000 Sk, teda 550 Sk na deň.

Príklad

Pani Jarmila je živnostníčka. Povinne nemocensky poistená ako SZČO bola v čase od 1.7.2007 do 30.6.2008. V čase od 1.7.2008 do 30.7.2009 povinne nemocensky poistená nie je, pretože jej príjem z činnosti SZČO za rok 2007 bol nižší ako 97200 Sk.

Od 1.7.2009 bude znovu povinne nemocensky poistená ako SZČO. Vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné, bude vo výške 12000 Sk.

Pani Jarmila presne k 1.7.2009 požiada o materské. Výška materského bude vypočítaná z pravdepodobného vymeriavacieho základu 12000 Sk deleno 30 = 400 Sk.

Materské bude 55% z 400 Sk, teda 220 Sk na deň.

V ďalšej časti sa dočítate, ako sa postupuje v prípade, ak má poistenkyňa viac nemocenských poistení súčasne - napríklad ak je povinne poistená SZČO a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

Materské v roku 2008 - diel I.

Všetko čo potrebujete vedieť o materskej, nájdete v seriáli príspevkov o materskej. Kedy je nárok na materské, ako sa vypočíta výška materského, aké triky použiť na to, aby bolo materské čo najvyššie. Ak niektorým použitým pojmom nerozumiete, poproste niekoho skúsenejšieho - napr. mzdovú účtovníčku Vašej firmy - aby Vám s "čítaním" tohto článku pomohol. Ak ani to nestačí, na jeseň 2008 budem organizovať špeciálny seminár k tejto téme v Bratislave. Prosím, nežiadajte ma emailom ani na na tomto blogu o pomoc s riešením Vášho konkrétneho problému, môj deň má len 24 hodín.

KEDY JE NÁROK NA MATERSKÉ

Pre akúkoľvek osobu platí, že nárok na materské má len osoba, ktorá je nemocensky poistená v Sociálnej poisťovni, prípadne nemocensky poistená bola a je v tzv. ochrannej lehote.

Zamestnankyňa

Podľa § 30 a § 48 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon"), nárok na materské bude mať zamestnankyňa, ak:

• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej musí trvať povinné nemocenské poistenie zamestnanca alebo musí byť v ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia zamestnanca,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• nemá príjem, započítavaný do vymeriavacieho základu zamestnanca, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu poberania materského.

Príklad

Pani Adela bola zamestnaná od 1.3.2007 do 31.12.2007 v spoločnosti Devín. Potom bola nezamestnaná až do 1.8.2008, kedy sa zamestnala - už ako tehotná – v spoločnosti Karpaty. Dátum pôrodu lekár určil na 1.2.2009. O materské pani Adela požiada k 15.12.2008.

Pani Adela bude mať nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca. O materské žiada v čase, kedy jej trvá povinné nemocenské poistenie a v období od 1.2.2007 do 31.1.2009 trvali jej zamestnania spolu viac ako 270 dní.

Samostatne zárobkovo činná osoba („SZČO“), nemocensky poistená ako SZČO

Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:

• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej musí trvať povinné nemocenské poistenie SZČO alebo musí byť v ochrannej lehote po skončení trvania povinného nemocenského poistenia SZČO,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola povinne nemocensky poistená ako SZČO najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk).

Príklad

Pani Alžbeta má živnosť, je povinne nemocensky poistená ako SZČO. Pani Alžbeta chce nastúpiť na materské v októbri 2008. Pani Alžbeta však do konca októbra 2008 nezaplatila poistné na nemocenské poistenie za mesiac september 2008 – preto nebude mať nárok na materské i keď ostatné podmienky spĺňa.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba („DNPO“)

Podľa § 31 a § 48 zákona, nárok na materské bude mať, ak:

• požiada o materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu,
• v deň, od ktorého žiada o materské, jej musí trvať dobrovoľné nemocenské poistenie alebo musí byť v ochrannej lehote po skončení trvania dobrovoľného nemocenského poistenia,
• v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní - do toho sa započítavajú aj obdobia predošlého už ukončeného zamestnania alebo predošlého už ukončeného povinného nem. poistenia SZČO alebo predošlého už ukončeného dobrovoľného nem. poistenia,
• zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žiada o materské, a to za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom žiada o materské. Poistné sa považuje za zaplatené, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (čiže toleruje sa dlh do 100 Sk),
• ak žiada o materské v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie - nárok na materské bude mať, ak sa za tento mesiac zaplatí poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie – tj. do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk),
• ak žiada o materské v ochrannej lehote, nárok na materské bude mať, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie (i v takomto prípade sa toleruje suma dlžného poistného do 100 Sk.

Tip

Podľa § 14 ods.2 zákona dobrovoľne nemocensky poistená môže byť na základe svojho rozhodnutia každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Na dobrovoľné nemocenské poistenie sa môže v Sociálnej poisťovni napríklad prihlásiť študentka, nepracujúca žena „v domácnosti“ ale i osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO. Dobrovoľné nemocenské poistenie možno odporučiť zamestnankyni alebo podnikateľke, ktorá má v povinnom nemocenskom poistení ako zamestnanec alebo ako SZČO nízky vymeriavací základ a uvažuje o tehotenstve.

Príklad

Pani Andrea skončila v júni 2008 strednú školu. Od 1.9.2008 do 31.12.2008 sa zamestnala na dobu určitú v spoločnosti Devín. V novembri 2008 otehotnela, lekár určil dátum pôrodu na 15.8.2009. Pani Andrea bude od 1.1.2009 bez zamestnania a hrozí jej, že nebude mať nárok na materské – zamestnanie v spoločnosti Devín bude trvať len 122 dní.

Ak sa od 1.1.2009 prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, získa tým nárok na materské. Od 1.1.2009 do 14.8.2009 by dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo len 226 dní. Pri posudzovaní nároku na materské sa však spočíta obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca (122 dní) a obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia (226 dní, spolu by to bolo 348 dní). V súčte je to omnoho viac ako 270 dní a preto bude mať nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia.

OCHRANNÁ LEHOTA

Ako je uvedené vyššie, nárok na materské je vtedy, ak sa podmienky ustanovené na vznik nároku na materské splnili počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Pojem „ochranná lehota“ definuje § 32 zákona.

Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.

Príklad

Pani Beáta bola zamestnankyňou spoločnosti Devín od 1.1.2008 do 30.9.2008. Od 1.10.2008 po vzájomnej dohode so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer – a to v čase, kedy už bola tehotná. Nové zamestnanie pani Beáta nemá. Ochranná lehota trvá 6 mesiacov po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, v danom prípade teda od 1.10.2008 do 31.3.2009. Ak do 31.3.2009 nastúpi pani Beáta na materské (o materské môže žiadať najskôr 6 až 8 týždňov pred očakávaným dátumom pôrodu), nárok naň bude mať.

REŤAZOVÉ PôRODY

Podľa § 49a zákona sa do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia zamestnanca započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a do obdobia 270 dní povinného nemocenského poistenia SZČO sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Toto ustanovenie je dôležité pri tzv. reťazových pôrodoch.

Príklad

Pani Barbora je zamestnancom spoločnosti Devín od 1.1.2006. Začiatkom roka 2007 odišla na materskú dovolenku pri prvom dieťati. Po dobu 28 týždňov poberala materské. Od 1.9.2007 sa materská dovolenka zmenila na rodičovskú dovolenku – podľa § 26 zákona odo dňa začiatku rodičovskej dovolenky (odkedy poberá rodičovský príspevok) tým došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia zamestnanca a to v čase od 1.9.2007.

Pani Barbora počas rodičovskej dovolenky znovu otehotnela. Lekár stanovil očakávaný deň pôrodu na 1.1.2009. V posledných dvoch rokov pred druhým pôrodom, teda v čase od 1.1.2007 do 31.12.2008, bola pani Barbora povinne nemocensky poistená ako zamestnanec len v období od 1.1.2007 do 31.8.2007 – do nástupu na rodičovskú dovolenku pri prvom dieťati. Toto obdobie trvalo spolu len 243 dní, teda menej ako 270 dní. Podľa § 49a zákona sa však započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda obdobie od 1.9.2007 do 31.12.2008. Pri započítaní obdobia rodičovskej dovolenky dostávame spolu 730 dní, čo je samozrejme viac ako 270 dní. Nárok na materské pri druhom dieťati pani Barbora mať bude.

V ďalšej časti sa dočítate, ako sa vypočíta výška materského.

Ročné zúčtovanie poistného - samoplatitelia, poistenci štátu, tlačivo typ C - najčastejšie otázky

Dovolím si všetkých požiadať o rešpektovanie autorských práv, kopírovanie príspevkov je dovolené len na svoju potrebu a na nekomerčné účely. Ak máte záujem o spoluprácu na komerčnom základe, kontakt nájdete na konci stránky.

Otázka:

Ako samoplatiteľ som mal za rok 2007 príjmy z prenájmu vo výške 200000 Sk – podával som daňové priznanie atď. Iné príjmy som nemal. Musím vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2007?

Odpoveď:

Príjem z prenájmu zdanený podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov patrí medzi tzv. vyňaté príjmy – viď § 13 ods. 20 zákona, a takéto príjmy sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu samoplatiteľa – viď § 13 ods.7 zákona. Preto zúčtovanie urobiť nemusíte.

Otázka:

Som študent a prispievam do jedného časopisu. Nie som zamestnancom toho časopisu, s vydavateľom časopisu mám uzatvorenú len autorskú zmluvu. Z mojich príjmov (honorárov) vydavateľ automaticky strháva zrážkovú daň.

Za rok 2007 moje hrubé príjmy z honorárov dosiahnu sumu cca 100 000 Sk. Iné príjmy nemám. Aby som dostal naspäť vrátenú zrážkovú daň (asi 12000 Sk), chcem v marci 2008 podať daňové priznanie za rok 2007. Čo však potom so zdravotným poistením?

Odpoveď:

Ak podáte daňové priznanie, pretože sa Vám oplatí tzv. "dodaniť" príjmy z honorárov, potom platí, že ak vaše hrubé príjmy dosiahnuté za rok 2007, ktoré v konečnom dôsledku neboli zdanené zrážkovou daňou (pretože podáte daňové priznanie a zdaníte ich "normálne") budú vyššie ako 59232 Sk, musíte podať ročné zúčtovanie poistného ako "samoplatiteľ".

V ročnom zúčtovaní sa poistné vypočíta z brutto príjmu, ktorý ste zarobili. Ak ide o príjem 100000 Sk, tak pri sadzbe 14% bude poistné suma 14000 Sk.

Z uvedených čísel vyplýva, že sa vám neoplatí podať daňové priznanie. Ak vrátená daň bude približne 12000 Sk, tak na druhej strane zaplatíte poistné 14000 Sk, a stratíte tak okolo 2000 Sk.

Otázka:

Som dôchodkyňa a mám pridelené DIČ vzhľadom na skutočnosť, že prenajímam svoj majetok (poľnohospodársku pôdu).

Po pridelení DIČ nastala ďalšia skutočnosť a stala som sa členom pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity podľa zák.č:181/1995 Z.z.par.10.(o pozemkových spoločenstvách).

Svoje príjmy zdaňujem takto:

1. Príjmy z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity zdaňujem podľa § 6 ods.1 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,

2. Príjmy z prenájmu zdaňujem podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 11 ods.4 písm.a) nie som SZČO.

Ak nie som platiteľom poistného ako SZČO a ako dôchodca som poistencom štátu, podávam ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie?

Odpoveď:

Podľa zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa skutočne nepovažujete za SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení.

Preto sa nemusíte prihlasovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO, neplatíte preddavky na zdravotné poistenie a nemáte povinnosť podávať ročné zúčtovanie ako SZČO.

Avšak - ako uvádzate, ste na dôchodku. Predpokladám, že zamestnanie nemáte. Podľa toho za Vás platí poistné štát v zmysle § 11 ods.8 písm. b) zákona č.580/2004 Z.z.

Podľa § 11 ods. 10 však za vás štát platí poistné len vtedy, ak za rok 2007 váš príjem, ktorý podlieha dani z príjmov (podľa § 5 a 6 zákona č.595/2003 Z.z.) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona. Pre rok 2007 to znamená sumu 12 x 4936 Sk = 59232 Sk.

Medzi vyňaté príjmy patrí príjem z prenájmu, zdanený podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nie však príjem zdanený podľa § 6 ods.1 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Znamená to, že ak váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) neprevýši sumu 59232 Sk, nemusíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného, zostávate poistencom štátu, neplatíte do zdravotnej poisťovne nič.

Ak však váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) prevýši sumu 59232 Sk, musíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného ako "samoplatiteľ".

V takomto prípade sa ročné zúčtovanie podáva na tlačive typ C. Ako vymeriavací základ sa uvedie príjem z pozemkového spoločenstva (urbáru), ktorý ste dostali v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Na záver však poznámka. Ak skutočne Váš príjem z urbáru za rok 2007 prevýšil sumu 59232 Sk, odporúčam dodatočne sa v zdravotnej poisťovni prihlásiť ako SZČO a podať ročné zúčtovanie na tlačive typ B.

Otázka:

Dôchodkyňa predala v roku 2007 zeleninu z vlastnej záhrady odberateľovi, ktorý jej za to vyplatil spolu 23000 Sk.

Povinnosť podať daňové priznanie nemala, nakoľko sa tento príjem považuje podľa § 8 ods.1 písm.a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov za príležitostný príjem z poľnohospodárskej činnosti a je oslobodený od dane podľa § 9 ods.1 písm.h) zákona č. 595/2003 Z.z. až do výšky päťnásobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. (pre rok 2007 je to 24900 Sk).

Má táto dôchodkyňa povinnosť podať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2007?

Odpoveď:

Príjem zdanený podľa § 8 zákona o dani z príjmov a dokonca oslobodený od dane z príjmov v zmysle § 9 ods.1 písm.h) od platenia dane, sa v ročnom zúčtovaní poistného neuvádza a samotná existencia takéhoto príjmu nie je dôvodom na podanie ročného zúčtovania.

Uvedená osoba preto nemá povinnosť podať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie.

Otázka:

V roku 2007 som dobrovoľne nezamestnaný a preddavky do zdravotnej poisťovne som platil ako samoplatiteľ 692 Sk mesačne.

Pre istú spoločnosť som pracoval na základe dohody o vykonaní práce. Ide o prácu, ktorá začala ešte v roku 2006, pokračovala až do októbra 2007 a po jej skončení som dostal jednorazovo vyplatenú celú odmenu (teda aj za prácu vykonanú ešte v roku 2006) vo výške 100000 Sk. Alikvótna časť vyúčtovaná za rok 2006 je 40000 Sk, za rok 2007 je to 60000 Sk.

Mám povinnosť podať ročné zúčtovanie za rok 2007? Akú sumu mám uviesť v ročnom zúčtovaní - 60000 Sk alebo 100000 Sk?

Odpoveď:

Ročné zúčtovanie za rok 2007 musíte podať, pretože vaše príjmy za rok 2007 boli vyššie ako úhrn minimálnych základov, čo je suma 59232 Sk.

V ročnom zúčtovaní musíte uviesť príjem na dohodu, ktorý Vám bol vyplatený a zúčtovaný za rok 2007. Dôležité preto je, do ktorého mesiaca platca odmeny vyplatil a zaúčtoval odmenu na dohodu.

Ak Vám platca odmeny zúčtoval celú odmenu vo výplatnom termíne za mesiac október 2007, musíte si celú odmenu započítať do ročného zúčtovania, napriek tomu, že ste prácu vykonávali už od roku 2006.

Teda nie je dôležité kedy bola vykonaná práca, nie je dôležité, kedy presne bola odmena vyplatená, dôležité je, do ktorého mesiaca v zmysle Zákonníka práce zaradil - zaúčtoval platca odmeny túto odmenu.

V uvedenom prípade teda do ročného zúčtovania uvediete sumu celých 100000 Sk.

Otázka:

V roku 2007 sme na dohodu o brigádnickej práci zamestnávali osobu inak dobrovoľne nezamestnanú. Zárobok za rok 2006 dosiahol okolo 60000 Sk. Teraz od nás žiada potvrdenie o príjme, pretože si podáva ročné zúčtovanie poistného. Máme mu vydať doklad o príjmoch a preddavkoch tak ako „riadnym“ zamestnancom?

Odpoveď:

Nie. Osobe, ktorú ste zamestnávali na dohodu nevydávate doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch podľa § 19 ods. 5 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Tento doklad vydávate len osobám, ktoré sa považujú za zamestnancov na účely zákona o zdravotnom poistení – osobám v pracovnom alebo služobnom pomere, štatutárom spoločnosti, konateľom, spoločníkom atď. Osoba, ktorá mala príjem z dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, preukazuje svoj príjem zdravotnej poisťovni výplatnými páskami (§ 130 ods.5 Zákonníka práce), prípade potvrdením o zdaniteľnej mzde (§ 39 ods. 5 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov). Ak by takáto osoba preukazovala výšku svojich príjmov dokladom o príjmoch a zaplatených preddavkoch vydanom podľa § 19 ods. 5 zákona, zdravotná poisťovňa by sa naopak mohla domnievať, že šlo o príjmy z činnosti zamestnanca a považovať podané ročné zúčtovanie za nesprávne.

Otázka:

Študentka strednej školy dovŕši 18 rokov až v júli 2008. V roku 2007 mala príjem z honorárov (autorka software) vo výške 70000 Sk, musí preto podať ročné zúčtovanie za rok 2007. Zúčtovanie podáva sama alebo zúčtovanie musí za ňu podať zákonný zástupca?

Odpoveď:

Keďže v čase podávania zúčtovania ešte nebude plnoletá, zúčtovanie za ňu podáva zákonný zástupca – rodič. Na prvej strane tlačiva sa v takomto prípade vyplní II. Oddiel, kde sa uvedú údaje o zákonnom zástupcovi.

Tlačivo podpisuje zákonný zástupca.


Tlačivo ročného zúčtovania typ C

Otázka:

Podávam ročné zúčtovanie ako samoplatiteľ. Musím k tlačivu typ C priložiť aj potvrdenia od zamestnávateľov, ktorí ma v roku 2007 zamestnávali na dohody?

Odpoveď:

Nie. K tlačivu typ C nie ste povinný priložiť potvrdenia od zamestnávateľov, ktorí vás zamestnávali na dohody. Doklady o príjme na dohody ste však povinný uschovať si pre prípad kontroly zo strany zdravotnej poisťovne – viď § 24 písm. d) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.

Otázka:

V roku 2007 som platil celý rok preddavky ako samoplatiteľ vo výške 692 Sk mesačne. Preddavok za december 2007 som zaplatil až 5. januára 2008. Čo mám zapísať do položky č. 25?

Odpoveď:

Do položky č. 25 sa zapisuje suma zaplatených preddavkov za mesiace roka 2007 bez ohľadu na to, kedy boli zaplatené (stačí, ak boli zaplatené tesne pred podaním zúčtovania). Preto vo vašom prípade zapíšete sumu 12 x 692 Sk = 8304 Sk.

Otázka:

Som slobodný umelec, dosahujem príjmy – honoráre podľa Autorského zákona. V zdravotnej poisťovni nie som prihlásený ako SZČO ale ako samoplatiteľ. Za rok 2007 som dosiahol príjmy vo výške 400000 Sk, základ dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní som mal 220000 Sk. Čo mám zapísať do položky č. 26 a 42 – brutto príjem alebo základ dane?

Odpoveď:

Do položky č. 26 sa zapisuje vymeriavací základ samoplatiteľa podľa § 13 ods. 7 zákona – teda (brutto) príjem, ktorý podlieha dani z príjmov podľa § 5 a 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, dosiahnutý v roku 2006 okrem vyňatých príjmov. Do položky č. 26 preto zapíšete vami dosiahnutý príjem zdanený podľa § 6 zákona o dani z príjmov – sumu 400000 Sk.

Poznámka. Osobám, ktoré majú ako autori brutto príjem vyšší, ako dvanásťnásobok minimálnej mzdy platnej k 1.1. daného roka sa odporúča prihlásiť sa ako SZČO - ich poistné na zdravotné poistenie tak bude nižšie ako v prípade, keď zostanú samoplatiteľmi.

Otázka:

Aké sa prikladajú prílohy k tlačivu typ C?

Odpoveď:

K tlačivu sa nemusia priložiť žiadne potvrdenia o príjme zo závislej činnosti (potvrdenia o príjme na dohody a pod.). Podobne výpis z daňového priznania sa priložiť nemusí. Pozor, takéto doklady, potvrdenia a pod. je však potrebné mať odložené po dobu 10 rokov a v prípade kontroly samoplatiteľa zo strany zdravotnej poisťovne musí tieto doklady poistenec
poisťovni predložiť.

Ročné zúčtovanie poistného - SZČO, tlačivo typ B - najčastejšie otázky

Dovolím si všetkých požiadať o rešpektovanie autorských práv, kopírovanie príspevkov je dovolené len na svoju potrebu a na nekomerčné účely. Ak máte záujem o spoluprácu na komerčnom základe, kontakt nájdete na konci stránky.

Otázka:

Som SZČO, za rok 2007 dosiahnem stratu. Som povinný podať ročné zúčtovanie za rok 2007?

Odpoveď:

Každý poistenec, ktorý bol v r. 2007 považovaný za SZČO čo len jeden deň (čo len jeden deň bol prihlásený v zdravotnej poisťovni ako SZČO), musí vykonať ročné zúčtovanie. A to aj keď mal stratu.

Otázka:

Som živnostník - v zdravotnej poisťovni som prihlásený ako SZČO. Účtujem v jednoduchom účtovníctve. V roku 2007 som dosiahol príjmy 800000 Sk, výdavky 450000 Sk. Príjem je však skreslený tým, že vo februári 2007 som dostal zaplatených 300000 Sk za práce, ktoré som vykonal ešte v roku 2004 (teda ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení). Z akej sumy si mám vypočítať poistné v ročnom zúčtovaní?

Odpoveď:

Poistné v ročnom zúčtovaní za rok 2007 vypočítate z vymeriavacieho základu daného ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním činnosti SZČO v roku 2007 (základ dane podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.

Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov), základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).

Ak účtujete v jednoduchom účtovníctve, tak daňovo uznané výdavky na zdravotné poistenie sú:

• do daňovo uznaných nákladov (v zmysle zákona o dani z príjmov a v zmysle zákona o účtovníctve) zahrnuté preddavky na zdravotné poistenie za rok 2007 a prípadne aj za predchádzajúce roky zaplatené od 1.1.2007 do 31.12.2007,
• nedoplatok ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za predchádzajúce roky, zaplatený v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007,
• prípadné zaplatené nedoplatky poistného za roky 2004 a staršie, zaplatené v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Keďže účtujete v jednoduchom účtovníctve, do základu dane za rok 2007 musíte zahrnúť všetok príjem, dosiahnutý v roku 2007, hoci šlo o príjem za práce vykonané ešte v roku 2004.

Poistné preto v konečnom dôsledku zaplatíte aj z uvedeného príjmu.

Otázka:

SZČO uplatňoval v r.2006 paušálne výdavky, v r.2007 účtoval v JÚ. Nakoľko mal z r.2006 neuhradenú pohľadávku, v r. 2008 podal dodatočné DP za r. 2006 a základ dane sa mu zvýšil. Teraz musí vyplniť dodatočné ročné zúčtovanie za rok 2006. Do koľko dní je povinný zúčtovanie doručiť do ZP a zaplatiť nedoplatok? Ako sa vypĺňa dodatočné ročné zúčtovanie? Uvediem tam všetky sumy ako keby bolo riadne a len ho označím ako dodatočné?

Odpoveď:

§ 19 ods.19 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení:

"Po uplynutí lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný podať dodatočné ročné zúčtovanie poistného, ak zistí, že nedoplatok alebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v ročnom zúčtovaní poistného. Nedoplatok alebo preplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov odo dňa podania dodatočného ročného zúčtovania poistného. Ak nebude nedoplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté."

Otázka:

V roku 2007 som bola evidovaná na úrade práce Začiatkom decembra 2007 som si založila živnosť a zároveň som požiadala o nenávratnú pôžičku z Euro fondu. Peniaze mi nabehli na účet dňa 19.12.2007. V roku 2007 som z nich nečerpala. Žiaden iný príjem som v roku 2007 nemala.

Otázka znie, či mám nenávratnú pôžičku uviesť v daňovom priznaní za rok 2007 ako príjem?

Ak je odpoveď áno, potom to musím preniesť aj do ročného zúčtovania poistného pre zdravotnú poisťovňu. Keď v ročnom zúčtovaní uvediem ten príjem, tak mi vyjde od júla 2008 platiť preddavky 3000 Sk mesačne.

Odpoveď:

Ako SZČO musíte podať ročné zúčtovanie, vo vašom prípade použijete tlačivo typ B.

V riadku 27 sa uvedie základ dane z r.42 daňového priznania.

Podľa Usmernenia MF SR k čerpaniu, účtovaniu a zdaňovaniu nenávratného príspevku zo štrukturálnych fondov, uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2004, sa príjem dotácie účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane. Do príjmu ovplyvňujúceho základ dane sa postupne preúčtováva až pri zaúčtovaní čerpania dotácie.

Znamená to, že ak sa v roku 2007 z dotácie ešte nečerpalo, za tento rok príjem dotácie neovplyvňuje váš základ dane, a teda ani výšku preddavkov na zdravotné poistenie v roku 2008.

Otázka:

Som živnostník - v zdravotnej poisťovni som preto prihlásený ako SZČO. Za rok 2007 dosiahnem základ dane z podnikania (zo živnosti) 200000 Sk. Okrem príjmov zo živnosti som však za rok 2007 mal aj príjem - autorský honorár - za knihu, ktorú som napísal ešte v roku 2006. Z akého základu zaplatím poistné, musím zahrnúť aj príjmy z autorského honoráru, keď som v roku 2007 činnosť podľa autorského zákona fakticky nevykonával?

Odpoveď:

V roku 2007 ste boli SZČO, v ročnom zúčtovaní si preto určíte vymeriavací základ na výpočet poistného podľa § 13 ods.6 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení.

Vymeriavací základ SZČO je daný ako podiel základu dane z príjmov, dosiahnutého v roku 2007 podľa § 6 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nezníženého o výdavky na zdravotné poistenie a čísla 2,14.

Zo základu dane sa pritom na tieto účely vylúči:

• základ dane z príjmov z prenájmu (§ 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov),
• základ dane z príjmov zdanených zrážkovou daňou (§ 43 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov) a
• základ dane z príjmov za výkon osobnej asistencie (platí od r.2006).

Nie je dôvod na to, aby sa pri určení vymeriavacieho základu zo základu dane vylúčil príjem dosiahnutý podľa Autorského zákona, zdanený podľa § 6 ods.2 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Záver: poistné na zdravotné poistenie si v ročnom zúčtovaní za rok 2007 vypočítate aj z autorského honoráru.

Otázka:

Počas roka 2007 mi bol priznaný invalidný dôchodok. Ako si mám v tlačive typ B vypočítať poistné, keď sa tam (riadok 54) dá zapísať len jedna sadzba?

Odpoveď:

Ak sa počas roka 2007 zmenila Vaša sadzba poistného tak ako vo Vašom prípade, namiesto tlačiva typ B musíte vyplniť tlačivo typ X a vložiť doň list XB. Tam je možné vypočítať poistné za mesiace, kedy ste ešte nemali priznanú invaliditu sadzbou 14% a za mesiace, kedy ste už mali priznanú invaliditu sadzbou 7%.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť riadok 25, mám tam zapísať počet pracovných dní alebo počet kalendárnych dní?

Odpoveď:

Riadok 25 sa musí vyplniť len vtedy, ak vypĺňate IV. oddiel. Vtedy sa do riadku 25 zapíše počet kalendárnych dní, počas ktorých ste boli v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť IV. oddiel? Musí sa tento oddiel vyplniť?

Odpoveď:

IV. oddiel sa musí vyplniť len vtedy, ak ste v roku 2007 boli osobou patriacou do niektorej zo skupín občanov, vymenovaných v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p) zákona a súčasne ste v tom čase boli aj SZČO. Vyplníte ho teda napríklad vtedy, ak ste podnikali a súčasne ste boli študentom denného štúdia SŠ alebo VŠ, ak ste poberali dôchodok (starobný, predčasný starobný, invalidný alebo výsluhový), ak ste poberali rodičovský príspevok alebo sa osobne starali o dieťa vo veku do 6 rokov atď.

Ak IV. oddiel vypĺňate, do riadku 31 zapíšete, odkedy dokedy ste v priebehu roka 2007 podnikali a súčasne ste boli študentom, dôchodcom a pod. Do riadku 32 zapíšete počet kalendárnych dní, počas ktorých ste podnikali a súčasne ste boli študentom, dôchodcom atď.

Do riadku 33 vypočítate sumu podľa vzorca (p.29 / p.25) x p.32 – je to pomerná časť z vymeriavacieho základu, uvedeného v riadku 29, pripadajúca na tie dni, kedy ste súčasne boli študentom, dôchodcom atď. a súčasne ste boli prihlásení ako SZČO.

Dôležitý je riadok 34 – tu vypočítate sumu úhrnu minimálnych základov za obdobie, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď. a to takto:

• za každý celý mesiac, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď., započítate sumu 4936 Sk,
• za mesiac, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď. len časť mesiaca, započítate sumu (4936/plný počet dní mesiaca) x počet dní mesiaca, kedy ste boli študentom, dôchodcom atď.

Napríklad ak ste boli študentom, dôchodcom atď. celý rok, bude tu suma 59232 Sk = 12 x 4936. Ak ste boli študentom do 9.6.2006, výsledok bude (5 x 4936) + (4936/30 x 9) = 26161 Sk.

Na riadku 35 vyznačíte „áno“, ak suma na riadku 33 je nižšia alebo rovná sume na riadku 34. V takomto prípade súčasne sumu z riadku 33 zapíšete do riadku 36.

Na riadku 35 vyznačíte „nie“, ak suma na riadku 33 je vyššia, ako suma na riadku 34. V takomto prípade zapíšete do riadku 36 sumu nula.

Otázka:

V roku 2007 som bol dvakrát chorý. Nebol som povinne nemocensky poistený ako SZČO a nebol som ani dobrovoľne nemocensky poistený. Mám niečo zapísať do V. oddielu?

Odpoveď:

Ak ste nepoberali nemocenské dávky, do V. oddielu nezapíšete nič. Ak by ste boli nemocensky poistený, do V. oddielu by ste zapísali počet kalendárnych dní trvania práceneschopnosti, prípadne ošetrovania člena rodiny alebo počet dní, kedy by ste prípadne poberali materské zo Sociálnej poisťovne.

Otázka:

Musí sa v tlačive typ B vyplniť VI. oddiel?

Odpoveď:

VI. oddiel sa musí vyplniť vtedy, ak vymeriavací základ uvedený v riadku 29 je suma menšia ako 91200 Sk.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť VI. oddiel a v ňom stĺpec 42?

Odpoveď:

Do stĺpca 42 uvediete sumy 7600 Sk za každý mesiac, v ktorom bol poistenec SZČO.

Minimálny základ nie je suma 7600 Sk ale suma:

• 5700 Sk, ak SZČO poberá čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred rokom 2004 alebo ak SZČO je vo veku 16 alebo 17 rokov,
• 3800 Sk, ak SZČO poberá invalidný dôchodok alebo SZČO je mladšia ako 16 rokov.

Ak v nejakom mesiaci poistenec bol SZČO len časť mesiaca (v priebehu mesiaca začal podnikať, alebo v priebehu mesiaca ukončil podnikanie), suma vyššie uvedeného minimálneho základu sa prepočíta podľa počtu kalendárnych dní a výsledok zaokrúhli na celé Sk nahor. Napríklad ak SZČO začal podnikať 6. 9. 2007, za mesiac september zapíše sumu (7600/30) x 25 = 6334 Sk.

Ak v nejakom mesiaci za nemocensky poistenú SZČO platil poistné štát z dôvodu trvania práceneschopnosti, prípadne ošetrovania člena rodiny alebo poberania materského zo Sociálnej poisťovne, tak minimálny základ sa prepočíta podľa počtu kalendárnych dní, za ktoré si poistné platí sám poistenec. Napríklad ak v decembri 2007 bol SZČO práceneschopný 14 dní a počas tohto obdobia poberal nemocenské, za mesiac december zapíše sumu (7600/31 x 17) = 4168 Sk.

Otázka:

V roku 2007 som bol poistený na Slovensku len 6 mesiacov. K 1.7.2007 som skončil s podnikaním a odišiel som do USA, kde som platil zdravotné poistenie. V tlačive typ B mi vychádza na riadku 51 vymeriavací základ 400000 Sk. Podľa môjho názoru sa maximálny základ 621864 Sk v mojom prípade má znížiť na polovicu, keďže som bol poistený len polroka.

Odpoveď:

Maximálny ročný vymeriavací základ za rok 2007 je suma 621864 Sk pre každého, kto podáva ročné zúčtovanie. A to aj vo Vašom prípade.

Otázka:

Musím vyplniť IX. oddiel (výpočet preddavkov), ak som živnosť ukončil ešte 31.3.2007 a v súčasnosti už nepodnikám?

Odpoveď:

Ak už nepodnikáte, tak nie je nutné vyplniť IX. oddiel. Odporúčam však IX. oddiel vyplniť aj napriek tomu, aby ste vedeli, aké by ste platili preddavky, ak by ste sa v budúcnosti (v čase do 30. júna 2009) predsa rozhodli znovu podnikať.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť riadok 62, ak mám živnosť od 5.2.2007?

Odpoveď:

Uvediete počet celých mesiacov podnikania – v danom prípade 10, keďže v januári ste nepodnikali, a vo februári ste začali až 5.-teho.

Otázka:

Ako mám v tlačive typ B vyplniť riadok 66?

Odpoveď:

Do riadku 66 sa zapíše suma preddavku, vypočítaná na riadku 65, avšak tu sa prihliada na ustanovenia § 16 ods. 8 písm. b) a c) a ods. 9 zákona o zdravotnom poistení.

Preto suma na riadku 66 môže byť najviac vo výške určenej sadzbou poistného z maximálneho možného mesačného základu 56283 Sk. Ak sadzba poistného je 14%, v riadku 66 môže byť suma najviac 7880 Sk, ak sadzba poistného je 7%, v riadku 66 môže byť suma najviac 3940 Sk.

Ak SZČO nie je v deň podania ročného zúčtovania zamestnancom a nie je osobou uvedenou v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p)zákona – nie je študent, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď., tak do riadku 66 uvedie sumu preddavku z riadku 65, avšak najmenej sumu:

• 1134 Sk, pri sadzbe poistného 14% a minimálnom základe 8100 Sk (ako sa stanovuje suma minimálneho základu viď vyššie),
• 567 Sk, pri sadzbe poistného 7% a minimálnom základe 8100 Sk,
• 851, pri sadzbe poistného 14% a minimálnom základe 6075 Sk,
• 426, pri sadzbe poistného 7% a minimálnom základe 6075 Sk,
• 567 Sk, pri sadzbe poistného 14% a minimálnom základe 4050 Sk,
• 284 Sk, pri sadzbe poistného 7% a minimálnom základe 4050 Sk.

Ak SZČO je v deň podania ročného zúčtovania zamestnancom alebo je osobou uvedenou v § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p) zákona – je študent, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď., tak do riadku 66 uvedie sumu 0 Sk, ak suma preddavku na riadku 65 je suma menšia ako 100 Sk. (viď § 16 ods. 9 zákona).

Otázka:

Som dôchodkyňa a mám pridelené DIČ vzhľadom na skutočnosť, že prenajímam svoj majetok (poľnohospodársku pôdu). Po pridelení DIČ nastala ďalšia skutočnosť a stala som sa členom pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity podľa zák.č:181/1995 Z.z.par.10.(o pozemkových spoločenstvách).

Svoje príjmy zdaňujem takto:

1. Príjmy z pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity zdaňujem podľa § 6 ods.1 písm. a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov,

2. Príjmy z prenájmu zdaňujem podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 11 ods.4 písm. a) nie som SZČO.

Ak nie som platiteľom poistného ako SZČO a ako dôchodca som poistencom štátu, podávam ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie?

Odpoveď:

Podľa zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa skutočne nepovažujete za SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení. Preto sa nemusíte prihlasovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO, neplatíte preddavky na zdravotné poistenie a nemáte povinnosť podávať ročné zúčtovanie ako SZČO.

Avšak - ako uvádzate, ste na dôchodku. Predpokladám, že zamestnanie nemáte. Podľa toho za Vás platí poistné štát v zmysle § 11 ods.8 písm. b) zákona č.580/2004 Z.z.

Podľa § 11 ods. 10 však za vás štát platí poistné len vtedy, ak za rok 2006 váš príjem, ktorý podlieha dani z príjmov (podľa § 5 a 6 zákona č.595/2003 Z.z.) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrnu minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b), čiže minimálnych základov samoplatiteľa, či poistenca štátu.

Úhrn minimálnych základov podľa predošlej vety pre rok 2007 znamená sumu 12 x 4936 = 59232 Sk.

Medzi vyňaté príjmy patrí príjem z prenájmu, zdanený podľa § 6 ods.3 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nie však príjem zdanený podľa § 6 ods.1 písm. a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Znamená to, že ak váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) neprevýši sumu 59232 Sk, nemusíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného, zostávate poistencom štátu, neplatíte do zdravotnej poisťovne nič.

Ak však váš príjem z urbáru za rok 2007 (hrubý príjem, bez odpočítania daňovo uznaných výdavkov) prevýši sumu 59232 Sk, musíte za rok 2007 podať ročné zúčtovanie poistného ako "samoplatiteľ".

V takomto prípade sa ročné zúčtovanie podáva na tlačive typ C. Ako vymeriavací základ sa uvedie príjem z pozemkového spoločenstva (urbáru), ktorý ste dostali v čase od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Na záver však poznámka. Ak skutočne Váš príjem z urbáru za rok 2007 prevýšil sumu 59232 Sk, odporúčam dodatočne sa v zdravotnej poisťovni prihlásiť ako SZČO a podať ročné zúčtovanie na tlačive typ B.

Otázka:

SZČO celý rok 2007 povinne poistený. Platil preddavky 1400 do 06/2007, od 07/2007 preddavky 1500 Sk. V čase od 9.2. do 21.2.2007 bol PN. V ZP mu oznámili, že neuznajú alikvótnu časť poistného, lebo nemal nárok na nemocenskú dávku z dôvodu nedoplatku v SP. PN-ka bola odovzdaná v ZP aj SP.

Odpoveď:

Ak Sociálna poisťovňa nepriznala nemocenské z dôvodu nedoplatku v SP, tak za obdobie práceneschopnosti štát za SZČO poistné neplatí - štát by platil len v prípade, ak by SZČO počas PN poberal nemocenské dávky. V praxi v ročnom zúčtovaní to znamená, že za obdobie takejto PN si SZČO nemôže znížiť svoj minimálny vymeriavací základ (viď VI. oddiel tlačiva typ B).

Otázka:

Aké sa prikladajú prílohy k tlačivu typ B, musím priložiť výpis z daňového priznania?

Odpoveď:

Výpis z daňového priznania sa priložiť nemusí. Ak počas roka poberala SZČO nemocenské dávky a platí za ňu za tieto dni štát, tak k tlačivu typ B sa priložia potvrdenia zo Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok. Do riadku 71 "Počet príloh" sa zapíše počet priložených dokumentov.